Ján Krstiteľ
1
Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Synac. 2 Ako je napísané u proroka Izaiáša: Hľa, posielam pred tebou svojho posla, aby ti pripravil cestu. 3 Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! - 4 tak vystúpil Ján Krstiteľ na púšti a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov. 5 Prichádzala celá judská krajina i všetci Jeruzalemčania. Krstil ich v rieke Jordán a oni vyznávali svoje hriechy. 6 Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Živil sa kobylkami a poľným medom. 7 Kázal: Po mne prichádza mocnejší ako ja. Nie som hoden zohnúť sa a rozviazať mu remienok na sandáloch. 8 Ja som vás krstil vodou, no on vás bude krstiť Duchom Svätým.
Krst Ježiša
9 V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. 10 Keď vystupoval z vody, videl roztvorené nebesá a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. 11 Vtom z nebies zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.
Pokúšanie Ježiša
12 Hneď nato ho Duch hnal na púšť. 13 Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Žil medzi divou zverou a anjeli mu slúžili.
Začiatok Ježišovho pôsobenia
14 Keď Jána uväznili, prišiel Ježiš do Galiley a hlásal Božie evanjelium. 15 Vravel: Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte v evanjelium!
Povolanie prvých učeníkov
16 Keď prechádzal popri Galilejskom mori, videl, ako Šimon a jeho brat Ondrej spúšťajú sieť do mora, keďže boli rybári. 17 Ježiš ich oslovil: Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí. 18 Hneď zanechali siete a nasledovali ho. 19 Keď odišiel trochu ďalej, videl Zebedejovho syna Jakuba a jeho brata Jána, ako na lodi opravovali siete. 20 Hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja s nádenníkmi na lodi a odišli za ním.
Ježiš v kafarnaumskej synagóge
21 Tak prišli do Kafarnauma. Hneď v sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. 22 Žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. 23 Práve vtedy bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: 24 Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si: Boží Svätý. 25 No Ježiš mu pohrozil slovami: Mlč a vyjdi z neho! 26 Vtom nečistý duch človekom zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. 27 Všetci sa čudovali a medzi sebou sa dohadovali: Čo je to? Nové učenie s mocou. Rozkazuje aj nečistým duchom a poslúchajú ho. 28 A zvesť o ňom sa rýchle rozniesla po celom galilejskom kraji.
Uzdravenie Petrovej testinej a iných
29 Len čo vyšli zo synagógy, vošli s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. 30 Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu o nej povedali. 31 Ježiš k nej pristúpil, chytil ju za ruku a pomohol jej vstať. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. 32 Keď slnko zapadlo a nastal večer, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. 33 Celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. 34 Ježiš vtedy uzdravil mnohých postihnutých, ktorých trápili rozličné choroby, vyhnal mnohých zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.
Cesta po Galilei
35 Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odobral sa na osamelé miesto a tam sa modlil. 36 Šimon a tí, čo boli s ním, sa ponáhľali za ním. 37 Keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú! 38 On im povedal: Poďme inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel. 39 Chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Uzdravenie malomocného
40 Tu prišiel k nemu malomocný a prosil ho na kolenách: Ak chceš, môžeš ma očistiť. 41 Ježiš sa nad ním zľutoval, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! 42 Jeho malomocenstvo hneď zmizlo a bol očistený. 43 Prísne ho napomenul a hneď ho poslal preč. 44 Povedal mu: Hľaď, aby si nikomu nič nepovedal, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetu za svoje očistenie, ako prikázal Mojžiš - im na svedectvo. 45 Lenže on po svojom odchode začal o tom veľa rozprávať a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta a zdržiaval sa vonku na osamelých miestach. No i tak za ním zovšadiaľ prichádzali.
Uzdravenie ochrnutého
2
Po niekoľkých dňoch sa znovu vrátil do Kafarnauma. Roznieslo sa, že je v dome. 2 Nahrnulo sa ta veľa ľudí, takže už nemali miesta ani predo dvermi. A Ježiš im hlásal slovo. 3 Vtedy k nemu prišli štyria, ktorí priniesli ochrnutého človeka. 4 Pretože sa k nemu pre množstvo ľudí nemohli dostať, otvorili strechu tam, kde bol Ježiš, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. 5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy! 6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali: 7 Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Odpúšťať hriechy môže jedine Boh. 8 Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že takto uvažujú a spýtal sa: Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri? 9 Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy - alebo povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! 10 Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému: 11 Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! 12 On vstal, vzal si lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci žasli, velebili Boha a hovorili: Čosi také sme ešte nikdy nevideli.
Povolanie Léviho
13 Opäť vyšiel k moru. Prichádzali k nemu celé zástupy a on ich učil. 14 Cestou zbadal Alfejovho syna Léviho, ktorý pracoval na mýtnici. Povedal mu: Nasleduj ma! On vstal a nasledoval ho. 15 Keď bol potom Ježiš na hostine v jeho dome, stolovali s ním a jeho učeníkmi mnohí mýtnici a hriešnici, lebo bolo mnoho tých, čo ho nasledovali. 16 Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli, že jedáva s hriešnikmi a mýtnikmi, vyčítali jeho učeníkom: Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi? 17 Keď to Ježiš začul, povedal im: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.
Spor o pôst
18 Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Niektorí prichádzali za ním s otázkou: Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia? 19 Ježiš im povedal: Môžu sa azda svadobní hostia na svadbe postiť v prítomnosti ženícha? Kým je ženích s nimi, nemôžu sa postiť. 20 Príde však čas, keď im vezmú ženícha a vtedy, v ten deň, sa budú postiť.
21 Nikto predsa neprišíva záplatu z ešte nepratej látky na staré šaty, lebo nový prišitý kus sa od starého odtrhne a diera sa zväčší. 22 Nik nenalieva nové víno do starých mechov, lebo mladé víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy, ale nové víno patrí do nových mechov.
Trhanie klasov v sobotu
23 Raz v sobotu Ježiš prechádzal cez obilné pole. Cestou jeho učeníci začali trhať klasy. 24 Farizeji mu hovorili: Pozri, robia v sobotu, čo neslobodno. 25 On im povedal: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný a nemal čo jesť on i tí, čo boli s ním? 26 Ako za veľkňaza Abiatára vstúpil do Božieho domu, jedol posvätné chleby a dal i tým, čo boli s ním, hoci to bolo dovolené jesť len kňazom? 27 I povedal im: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu! 28 Preto Syn človeka je pánom aj nad sobotou.
Uzdravenie muža s ochrnutou rukou
3
Keď znova vošiel do synagógy, bol tam človek s ochrnutou rukou. 2 Pozorne ho sledovali, či nezačne uzdravovať v sobotu, aby ho mohli obžalovať. 3 A Ježiš človekovi s nehybnou rukou prikázal: Postav sa do stredu! 4 A povedal im: Je dovolené v sobotu robiť dobre alebo zle, život zachrániť alebo zničiť? Oni však mlčali. 5 Vtedy si ich s hnevom premeral a zarmútený nad ich bezcitným srdcom povedal tomu človeku: Vystri ruku! On ju vystrel. A jeho ruka ozdravela. 6 Farizeji hneď odišli a začali sa radiť s herodiánmi, ako ho zabiť.
Ježiš uzdravuje pri mori
7 Ježiš sa so svojimi učeníkmi uchýlil k moru. Nasledoval ho veľký zástup z Galiley a Judska, 8 z Jeruzalema, Idumey a spoza Jordánu, ba hrnul sa k nemu i veľký zástup z okolia Týru a Sidonu, lebo sa dopočuli, čo robí. 9 Vtedy povedal učeníkom: Pripravte mi loďku, aby ma zástupy netlačili. 10 Pretože mnohých uzdravil, všetci, čo trpeli nejakou chorobou, sa k nemu predierali, aby sa ho dotkli. 11 Keď ho zbadali nečistí duchovia, padali pred ním a kričali: Ty si Syn Boží! 12 On im však prísne prikázal, aby ho neprezrádzali.
Vyvolenie Dvanástich
13 Potom vystúpil na vrch a pozval k sebe tých, ktorých sám chcel. A oni prišli k nemu. 14 Vtedy ustanovil Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi, aby boli s ním a mohol ich posielať kázať 15 a aby mali moc vyháňať zlých duchov. 16 Toto sú Dvanásti, ktorých ustanovil: Šimon, ktorému dal meno Peter, 17 Jakub Zebedejov a Ján, Jakubov brat - ktorým dal meno Boanérges, čo značí synovia hromu, 18 ďalej Ondrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Tadeáš, Šimon Kanaánsky 19 a Judáš Iškariotský, ktorý ho aj zradil.
Ježiš a Belzebul 20 Potom vošiel do domu a znova sa zišiel zástup, takže si nemohli ani chleba zajesť. 21 Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, prišli, aby ho odviedli, lebo hovorili, že sa pomiatol. 22 Zákonníci, ktorí zišli z Jeruzalema, tvrdili: Je posadnutý Belzebulom a mocou vládcu zlých duchov vyháňa zlých duchov. 23 Zavolal ich k sebe a hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana? 24 Ak je nejaké kráľovstvo vnútorne rozdelené, také kráľovstvo nemôže obstáť. 25 Ak je nejaký dom vnútorne rozdelený, taký dom nemôže obstáť. 26 Ak satan povstal proti sebe a je rozdelený, neobstojí, a je s ním koniec. 27 Nik nemôže vniknúť do domu siláka a okradnúť ho o jeho veci, ak toho siláka najprv nezviaže; a potom môže vylúpiť jeho dom. 28 Amen, hovorím vám: Všetky hriechy a rúhania, ktorých sa ľudia dopustia, im budú odpustené. 29 Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu nebude odpustené naveky, ale je vinný večným hriechom. 30 Lebo hovorili: Je posadnutý nečistým duchom.
Pravá Ježišova rodina
31 Vtom prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. 32 Okolo neho sedelo množstvo ľudí. Oznámili mu: Vonku ťa hľadá tvoja matka a tvoji bratia. 33 On im odpovedal: Kto je moja matka a moji bratia? 34 Prešiel pohľadom po okolosediacich a povedal: Hľa, moja matka i moji bratia! 35 Lebo mojím bratom, sestrou a matkou je každý, kto plní Božiu vôľu!
Podobenstvo o rozsievačovi
4
Ježiš zasa začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil taký veľký zástup, že musel nastúpiť na loď na mori; sadol si, a celý zástup zostal na brehu mora. 2 Učil ich mnohým veciam v podobenstvách a vo svojom učení im hovoril: 3 Počúvajte! Rozsievač vyšiel siať. 4 Keď rozsieval, časť zrna padla na kraj cesty, prileteli vtáky a pozobali ho. 5 Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo dostatok zeme. Rýchlo vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi. 6 Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho a pretože nemalo koreň, uschlo. 7 Ďalšie padlo medzi bodľačie. Bodľačie sa rozrástlo a udusilo ho, takže neprinieslo úrodu. 8 A iné padlo do dobrej pôdy, vzišlo, vyrástlo a prinieslo úrodu: niektoré tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie stonásobnú. 9 A Ježiš dodal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva!
Význam a účel podobenstiev
10 Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho spolu s Dvanástimi, sa ho pýtali, čo znamenajú podobenstvá. 11 Povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, sa všetko podáva v podobenstvách, 12 aby hľadeli, hľadeli, ale nevideli,
počúvali, počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a nebolo im odpustené.
Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi
13 Potom im povedal: Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky ostatné podobenstvá? 14 Rozsievač rozsieva slovo. 15 To zrno vedľa cesty sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. 16 Podobne je to aj s tými, u ktorých je zasiate do skalnatej pôdy: keď slovo počujú, hneď ho s radosťou prijímajú, 17 no nemajú v sebe koreň, sú chvíľkoví, a keď potom príde súženie alebo prenasledovanie za slovo, hneď odpadnú. 18 A u iných je zasiate do bodľačia. Oni slovo síce počúvajú, 19 ale svetské starosti, vábenie bohatstva a žiadostivosť po ostatných veciach prenikajú dovnútra a slovo udusia, takže zostáva bez úžitku. 20 Nakoniec sú takí, u ktorých je zasiate do dobrej pôdy: slovo počúvajú, prijímajú a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný, ba aj stonásobný.
Podobenstvo o lampe
21 Ďalej im povedal: Vari je lampa nato, aby ju položili pod mericu alebo pod posteľ? Či nie je nato, aby ju postavili na svietnik? 22 Nič nie je také skryté, aby nebolo odhalené, a nič také utajené, aby to nevyšlo najavo. 23 Kto má uši na počúvanie, nech počúva!
O meraní
24 Ďalej im hovoril: Dávajte si pozor, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou vám bude odmerané, ba ešte aj pridané, 25 lebo kto má, tomu bude pridané, a kto nemá, tomu bude odňaté i to, čo má.
Podobenstvo o rastúcom zrne
26 Ďalej povedal: S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje zrno do zeme. 27 Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. 28 Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase. 29 Keď potom úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.
Podobenstvo o horčičnom zrnku
30 A pokračoval: K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? 31 Je ako horčičné zrnko, ktoré je po zasiatí do zeme najmenšie zo všetkých zŕn na zemi, 32 ale zasiate vzíde a býva mohutnejšie ako iné rastliny a vyháňa také veľké konáre, že v jeho tieni môžu hniezdiť nebeské vtáky.
Záver podobenstiev
33 Ježiš im hlásal slovo mnohými takýmito podobenstvami, podľa toho, ako boli schopní počúvať. 34 Bez podobenstva im ani nehovoril, ale svojim učeníkom osamote všetko vysvetľoval.
Utíšenie búrky na mori
35 V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: Prejdime na druhý breh! 36 Nato opustili zástup a jeho vzali so sebou, tak ako bol, na lodi. Sprevádzali ho aj iné lode. 37 Tu sa strhla silná búrka s víchricou a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. 38 Ježiš však spal na vankúši v zadnej časti lode. Zobudili ho a povedali mu: Učiteľ, nedbáš, že hynieme? 39 On vstal, pohrozil víchru a prikázal moru: Mlč, utíš sa! Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho. 40 A im povedal: Čo ste takí vystrašení? Ešte stále nemáte vieru? 41 Prenikol ich veľký strach a jeden druhému hovorili: Ktože je to, že ho počúva i vietor, i more?
Posadnutý v gerazskom kraji
5
Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. 2 Sotva vystúpil z lode, hneď mu vyšiel oproti z hrobov akýsi človek s nečistým duchom. 3 Býval v hroboch a nik ho už nevládal sputnať ani reťazami. 4 Často ho síce ľudia sputnali putami a reťazami, no on si reťaze postŕhal a putá rozlámal. Nik nemal silu skrotiť ho. 5 Stále, v noci i vo dne zúrivo kričal medzi hrobmi a na horách a tĺkol sa kameňmi. 6 Keď z diaľky zbadal Ježiša, pribehol a padol pred ním na zem. 7 Potom silným hlasom vykríkol: Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn Boha, Najvyššieho? Zaprisahám ťa na Boha, netráp ma! 8 Ježiš mu totiž prikazoval: Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka! 9 A spýtal sa ho: Ako sa voláš? On povedal: Volám sa Légia, lebo je nás mnoho. 10 A úpenlivo ho prosil, aby ich z toho kraja neposielal preč. 11 Na úpätí hory sa pásla veľká črieda svíň. 12 Zlí duchovia ho prosili: Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich! 13 A dovolil im to. Nečistí duchovia vyšli a vošli do svíň. Črieda - asi dvetisíc kusov - sa rútila úbočím do mora a utopila sa v mori. 14 Pastieri sa rozutekali a priniesli o tom správu do mesta a do osád. Ľudia sa zbehli pozrieť, čo sa stalo. 15 Keď prišli k Ježišovi a zbadali, že muž, ktorý bol posadnutý zlým duchom Légia, sedí oblečený a je pri rozume, preľakli sa. 16 Očití svedkovia im rozprávali, čo sa stalo s posadnutým i so sviňami. 17 A začali Ježiša prosiť, aby odišiel z ich kraja. 18 Keď nastupoval na loď, prosil ho človek, čo bol predtým posadnutý zlým duchom, aby mohol ísť s ním. 19 Ježiš mu to však nedovolil, ale mu povedal: Choď domov k svojim a porozprávaj im, čo všetko ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval. 20 Nato odišiel a začal v Desaťmestí rozhlasovať, aké veľké veci mu vykonal Ježiš. A všetci sa čudovali.
Jairova dcéra a trpiaca žena 21 Keď sa Ježiš opäť preplavil loďou na druhý breh, zhromaždil sa okolo neho pri mori veľký zástup. 22 Tu prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Len čo uzrel Ježiša, padol mu k nohám 23 a úpenlivo ho prosil: Dcérka mi skonáva. Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila! 24 Ježiš s ním odišiel. Hrnulo sa za ním množstvo ľudí, ktorí ho tlačili zo všetkých strán. 25 Bola tam istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. 26 Veľa vytrpela od mnohých lekárov, minula na to celý svoj majetok, ale nič jej to neosožilo, ba stav sa jej neustále zhoršoval. 27 Keď sa dopočula o Ježišovi, pretisla sa zástupom a odzadu sa dotkla jeho odevu, 28 lebo si povedala: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, budem uzdravená! 29 Krvácanie sa hneď zastavilo, takže na tele pocítila, že z neduhu je vyliečená. 30 Ježiš hneď poznal, že vyšla z neho sila. Obrátil sa k zástupu a opýtal sa: Kto sa dotkol môjho rúcha? 31 Jeho učeníci mu povedali: Vidíš, že sa ľudia na teba tlačia, a ty sa ešte pýtaš: Kto sa ma dotkol? 32 Ale on sa poobzeral dookola, aby videl tú, ktorá to urobila. 33 Žena vedela, čo sa s ňou stalo; ustrašená a rozochvená prišla bližšie, hodila sa pred ním na kolená a rozpovedala celú pravdu. 34 On ju oslovil: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji, buď zbavená svojho trápenia. 35 Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy so správou: Tvoja dcéra zomrela, načo ešte obťažuješ učiteľa? 36 Keď Ježiš začul tieto slová, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 Nikomu inému nedovolil, aby ho sprevádzal, len Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. 38 Keď prišli do domu predstaveného synagógy, videl veľký rozruch, plačúcich a nariekajúcich. 39 Vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí. 40 A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do izby, kde ležalo dieťa. 41 Chytil dieťa za ruku a povedal mu: Talitha kum! Čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň! 42 Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas. 43 Ježiš im dôrazne kládol na srdce, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť.
Ježiš v Nazarete
6
Potom odtiaľ odišiel a vrátil sa do svojej domoviny. Učeníci ho nasledovali. 2 Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho množstvo ľudí, ktorí sa s prekvapením pýtali: Odkiaľ to ten človek má? Aká je to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Aké mocné činy sa dejú jeho rukami! 3 Nie je to azda ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry medzi nami? I pohoršovali sa na ňom. 4 Nato im Ježiš povedal: Proroka si uctia všade, len nie vo svojej domovine, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome. 5 Nemohol tam vykonať nijaký zázrak, ibaže na niektorých chorých položil ruky a uzdravil ich. 6aA čudoval sa ich neviere.
Vyslanie dvanástich apoštolov
6b Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval. 7 Zavolal si Dvanástich, začal ich posielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi. 8 Prikazoval im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali; ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, 9 na nohy si mali obuť len sandále a nemali si obliekať dvoje šiat. 10 Ďalej im hovoril: Keď vojdete niekde do domu, zostaňte tam dovtedy, kým z toho miesta neodídete. 11 Ak vás na niektorom mieste neprijmú a nebudú chcieť vypočuť, odíďte odtiaľ. A straste si prach z nôh ako svedectvo pre nich. 12 Vyšli teda a vyzývali na pokánie. 13 Vyhnali mnohých zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravili ich.
Smrť Jána Krstiteľa
14 Dopočul sa o ňom kráľ Herodes, lebo jeho meno sa stalo známym. Šírili sa takéto reči: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, preto v ňom pôsobia mocné sily! 15 Iní však tvrdili: Je to Eliáš! A ďalší hovorili: Je to prorok, ako jeden z dávnych prorokov. 16 Keď to počul Herodes, povedal: To Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych. 17 Herodes totiž prikázal Jána chytiť a vrhnúť v putách do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, pretože si ju vzal za ženu. 18 Ján totiž Herodesovi dohováral: Nesmieš žiť so ženou svojho brata. 19 Preto Herodias zanevrela na Jána a chcela ho zabiť, ale nemohla. 20 Herodes sa totiž Jána bál, lebo si uvedomoval, že je to spravodlivý a svätý muž, a chránil ho. Keď ho počúval, často bol v rozpakoch, no predsa ho rád počúval. 21 Vhodná chvíľa nastala, keď Herodes usporiadal na svoje narodeniny hostinu pre svojich veľmožov, veliteľov a významné osobnosti z Galiley. 22 Keď potom ta vstúpila dcéra Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spoluhodovníkom. Kráľ ponúkol dievčaťu: Žiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti. 23 Aj sa jej na to zaprisahal: Čokoľvek si odo mňa budeš žiadať, dám ti, hoci by to bola aj polovica môjho kráľovstva. 24 Ona odišla a opýtala sa matky: Čo si mám žiadať? Matka jej povedala: Hlavu Jána Krstiteľa. 25 Dievča sa hneď ponáhľalo dnu ku kráľovi a vyslovilo želanie: Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa. 26 Kráľ sa hlboko zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom ju nechcel odmietnuť. 27 Kráľ hneď poslal kata a prikázal priniesť Jánovu hlavu. Ten odišiel a sťal ho v žalári, 28 priniesol jeho hlavu na mise, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29 Keď sa to dozvedeli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtve telo a uložili ho do hrobu.
Nasýtenie piatich tisícov
30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a oznámili mu všetko, čo robili a učili. 31 Povedal im: Poďte vy sami do ústrania na osamelé miesto a trochu si odpočiňte! Stále tam totiž prichádzalo a odchádzalo množstvo ľudí, takže sa nemali kedy ani najesť. 32 Odplavili sa teda loďou na pusté miesto do ústrania. 33 Mnohí videli, že odchádzajú, a zbehli sa ta pešo zo všetkých miest a predbehli ich. 34 Keď Ježiš vystúpil z lode, videl početný zástup a zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. Začal ich učiť mnohým veciam. 35 Keď už čas značne pokročil, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: Toto je pusté miesto a je už veľa hodín. 36 Rozpusť ľudí, aby sa rozišli po okolitých osadách a dedinách a nakúpili si nejaké jedlo. 37 Ale on im povedal: Vy im dajte jesť! Opýtali sa ho: Máme ísť nakúpiť chlieb za dvesto denárov a dať ľuďom jesť? 38 On sa ich však opýtal: Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť! Keď to zistili, povedali: Päť chlebov a dve ryby. 39 Ježiš všetkých vyzval, aby si v skupinách posadali na zelený trávnik. 40 Posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov i obe ryby, pozdvihol zrak k nebu, dobrorečil, lámal chleby a podával učeníkom, aby ich rozdávali ľuďom. Aj dve ryby rozdelil všetkým. 42 Všetci jedli a nasýtili sa. 43 A ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyškov z chlebov a rýb. 44 Tých, čo jedli z chlebov, bolo päťtisíc mužov.
Ježiš kráča po vode
45 Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť na loď a ísť vopred na druhý breh do Betsaidy, kým on rozpustí zástup. 46 Keď ich prepustil, vybral sa na vrch modliť sa. 47 Nastal večer a loď bola uprostred mora; on sám bol na zemi. 48 Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim, kráčajúc po mori, a chcel ísť popri nich. 49 Keď ho videli kráčať po mori, vykríkli, domnievali sa totiž, že je to prízrak. 50 Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: Vzmužte sa! Ja som! Nebojte sa! 51 Potom nastúpil k nim na loď a vietor sa utíšil. Od úžasu zostali celkom ohromení. 52 Nepochopili totiž udalosť s chlebmi; ich srdce bolo otupené.
Uzdravovanie v Genezarete
53 Keď sa preplavili na druhý breh, pristáli pri Genezarete. 54 Len čo vystúpili z lode, ľudia ho hneď spoznali. 55 Rozbehli sa teda po celom okolí a na miesta, o ktorých počuli, že práve tam je, začali prinášať chorých na nosidlách. 56 A kamkoľvek vkročil - do dedín, miest alebo osád - ľudia kládli chorých na námestia. Prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, boli uzdravení.
O čistote a nečistote
7
Potom sa k nemu zhromaždili farizeji a niektorí zákonníci, čo prišli z Jeruzalema. 2 Všimli si, že niektorí z jeho učeníkov jedia chlieb nečistými, to znamená neumytými, rukami. 3 Farizeji a všetci židia dodržiavajú totiž tradície predkov a nezačnú jesť, kým si až po zápästie neumyjú ruky. 4 Po návrate z trhu nejedia, kým sa neobmyjú. Je aj veľa ďalších zvykov, ktoré prijali a ktorých sa pridŕžajú: oplachovanie pohárov a šálok, hrncov a medených nádob. 5 Preto sa ho farizeji a zákonníci spýtali: Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradície predkov a jedia chlieb nečistými rukami? 6 On im odpovedal: Veru, výstižné proroctvo o vás pokrytcoch vyslovil Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. 7 Zbytočne ma však uctievajú, lebo ľudské príkazy podávajú ako náuku. 8 Opustili ste Božie prikázanie a pridŕžate sa ľudského podania. 9 A dodal: Šikovne rušíte Božie prikázanie, aby ste zachovávali svoju tradíciu. 10 Veď už Mojžiš povedal: Cti si svojho otca a svoju matku! A: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. 11 No vy hovoríte: Ak niekto povie otcovi alebo matke: To, čím ti mám pomáhať, je korban, čiže obetný dar, 12 už mu viac nič nedovolíte urobiť pre otca alebo matku. 13 Takto tradíciou, ktorú odovzdávate ďalej, rušíte Božie slovo. A robíte veľa podobných vecí. 14 Keď znova zavolal zástup, povedal im: Všetci ma počúvajte a pochopte! 15 Človeka nemôže poškvrniť to, čo doňho vchádza zvonku, ale čo z neho vychádza, to ho poškvrňuje. 17 Keď odišiel od zástupu a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. 18 Povedal im: Tak aj vy ste nechápaví? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť, čo vchádza doňho zvonka? 19 Veď to mu nepreniká do srdca, ale vchádza do žalúdka a odtiaľ vychádza do stoky. Tým vyhlásil všetky pokrmy za čisté. 20 A dodal: Človeka poškvrňuje to, čo z človeka vychádza! 21 Zvnútra, totiž z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22 cudzoložstvá, chamtivosť, podlosť, podvody, neviazanosť, závistlivé pohľady, rúhania, pýcha, pochabosť. 23 Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka.
Viera Sýrofeničanky
24 Ježiš vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru. Vstúpil do domu, no nechcel, aby sa to niekto dozvedel. Svoju prítomnosť však nemohol utajiť. 25 Hneď sa o ňom dopočula žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom. Prišla a padla mu k nohám. 26 No tá žena bola pohanka, rodom Sýrofeničanka a prosila ho, aby vyhnal z jej dcéry zlého ducha. 27 On jej však povedal: Dovoľ, aby sa najskôr nasýtili deti. Nie je dobré brať chlieb deťom a hádzať šteňatám. 28 Žena mu odpovedala: Iste, Pane, lenže aj šteňatá sa živia pod stolom omrvinkami po deťoch. 29 Nato jej povedal: Pre toto slovo choď, zlý duch tvoju dcéru opustil. 30 Keď sa vrátila domov, našla ležať dieťa v posteli a zlý duch bol preč.
Uzdravenie hluchonemého
31 Potom odišiel z týrskeho kraja a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru naprieč dekapolským krajom. 32 Ta mu priviedli hluchého a takmer nemého človeka. Poprosili ho, aby naň položil ruku. 33 Vzal ho bokom od zástupu, vložil mu prsty do uší, dotkol sa slinou jeho jazyka, 34 pohliadol k nebu, vzdychol a povedal mu: Effatha, čo znamená: Otvor sa! 35 Hneď sa mu otvorili uši a puto jazyka sa uvoľnilo, takže správne rozprával. 36 Ježiš im dôrazne prikázal, aby to nikomu nepovedali. Ale čím väčšmi im to zakazoval, tým viac to rozhlasovali 37 a s nesmiernym údivom hovorili: Všetko robí dobre! Aj hluchým dáva sluch a nemým reč!
Nasýtenie štyroch tisícov
8
V tých dňoch, keď opäť bol s ním početný zástup a nemali čo jesť, zavolal si učeníkov a povedal im: 2 Ľúto mi je zástupu; sú so mnou už tri dni a nemajú čo jesť. 3 Ak ich pošlem domov hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka. 4 Učeníci mu odpovedali: Kto a ako by mohol tu na pustatine obstarať chlieb, aby toľkých nasýtil? 5 Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. 6 Nato ľuďom prikázal, aby si posadali na zem. Ježiš vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a podával svojim učeníkom, aby ich rozdeľovali. Oni ich rozdali zástupu. 7 Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal ich rozdať. 8 Ľudia sa nasýtili, ba pozbierali sedem košov nalámaných chlebov, ktoré zvýšili. 9 Ľudí bolo asi štyritisíc. Nakoniec zástup rozpustil. 10 Hneď nato nasadol so svojimi učeníkmi na loď a priplával do Dalmanutského kraja.
Spor o znamenia
11 Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Pokúšali ho; žiadali od neho znamenie z neba. 12 Zhlboka si vzdychol a spýtal sa: Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Amen, hovorím vám, toto pokolenie nijaké znamenie nedostane! 13 Nechal ich, znova nastúpil na loď a preplavil sa na druhý breh.
Kvas farizejov a kvas Herodesa
14 Učeníci si zabudli vziať chlieb. Na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. 15 Vystríhal ich: Dajte si pozor, vyhýbajte sa kvasu farizejov a kvasu Herodesa! 16 Oni hovorili medzi sebou o tom, že nemajú chlieb. 17 Ježiš si to všimol a povedal im: Prečo hovoríte, že nemáte chlieb? Stále nerozumiete a nechápete? Máte zatvrdnuté srdce? 18 Máte oči - a nevidíte? Máte uši - a nepočujete? Nepamätáte sa, 19 koľko plných košov zvyškov chleba ste pozbierali vtedy, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom? Odpovedali mu: Dvanásť. 20 A keď som rozdelil sedem chlebov štyrom tisícom, koľko plných košíkov zvyškov chleba ste nazbierali? Odpovedali: Sedem. 21 Nakoniec dodal: Ešte stále nechápete?
Uzdravenie slepca v Betsaide
22 Potom prišli do Betsaidy. Priviedli k nemu slepca a prosili, aby sa ho dotkol. 23 Chytil slepca za ruku a vyviedol ho von za dedinu. Naslinil mu oči, položil naňho ruky a spýtal sa ho: Vidíš niečo? 24 A on otvoril oči a povedal: Vidím ľudí; vyzerajú ako stromy, ale chodia. 25 Znovu mu položil ruky na oči a on začal vidieť. Slepec ozdravel a všetko videl úplne jasne. 26 Potom ho poslal domov a prikázal mu: Ale do dediny nechoď!
Petrovo vyznanie
27 Ježiš sa vybral aj s učeníkmi do dedín pri Cézarei Filipovej. Cestou sa svojich učeníkov spýtal: Za koho ma ľudia pokladajú? 28 Odpovedali mu: Za Jána Krstiteľa, niektorí za Eliáša a iní za jedného z prorokov. 29 On sa ich opýtal: A za koho ma pokladáte vy? Peter mu odpovedal: Ty si Kristus! 30 No Ježiš im dôrazne prikázal, aby o ňom pred nikým nehovorili.
Prvá Ježišova predpoveď smrti a vzkriesenia
31 Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí mnoho trpieť. Zavrhnú ho starší, veľkňazi i zákonníci, zabijú ho, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. 32 Hovoril im to celkom otvorene. Peter ho odviedol nabok a začal mu dohovárať. 33 Ježiš sa obrátil k učeníkom a Petra pokarhal: Choď za mňa, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské.
Nasledovanie Ježiša
34 Ježiš zavolal k sebe zástup aj s učeníkmi a povedal im: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma! 35 Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho. Kto však stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. 36 Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale premárni svoj život? 37 Za čo môže človek získať svoj život? 38 Kto sa pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.
9
A dodal: Amen, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, určite neokúsia smrť, kým neuvidia prichádzať Božie kráľovstvo s mocou.
Ježišovo premenenie
2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich do ústrania na vysoký vrch. Tam sa pred nimi premenil. 3 Rúcho mu tak zbelelo, že by ho nijaký bielič na svete nevedel tak vybieliť. 4 A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. 5 Vtedy Peter povedal Ježišovi: Učiteľ, dobre je nám tu! Postavme tri stany - jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. 6 Ani nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli. 7 Tu sa utvoril oblak, zatienil ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn! Jeho počúvajte! 8 Keď sa spamätali a rozhliadli okolo seba, nevideli už nikoho, len Ježiša. 9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nerozprávali, čo videli, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10 Oni zachovali tento príkaz, len sa jeden druhého pýtali, čo to znamená vstať z mŕtvych. 11 Jeho sa pýtali: Prečo zákonníci tvrdia, že najprv musí prísť Eliáš? 12 Opovedal im: Najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je potom o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a budú ním opovrhovať? 13 Vám však hovorím: Eliáš už prišiel, no urobili s ním to, čo sa im zachcelo - ako je o ňom napísané.
Uzdravenie posadnutého chlapca
14 Keď sa vrátili k ostatným učeníkom, videli, že sa okolo nich zhŕkol veľký zástup a že zákonníci sa s nimi hádajú. 15 Len čo ho videli, všetci ľudia užasli. Bežali mu naproti, aby ho pozdravili. 16 Ježiš sa ich pýtal: Prečo sa s nimi hádate? 17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľ, priviedol som ti svojho syna, posadnutého duchom nemoty. 18 Keď ho to pochytí, ústa sa mu spenia, škrípe zubami a chradne. Už som požiadal tvojich učeníkov, aby z neho vyhnali zlého ducha, ale nevládali. 19 Ježiš im odpovedal: Neveriace pokolenie! Ako dlho ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať?! Priveďte chlapca ku mne! 20 Priviedli ho teda k nemu. Keď duch uvidel Ježiša, hneď chlapcom zalomcoval. Chlapec sa zrútil na zem, zvíjal sa a z úst sa mu valila pena. 21 Ježiš sa pýtal jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? On odpovedal: Od detstva. 22 A veľa ráz hodil chlapca do ohňa i do vody, aby ho zmárnil. Ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám! 23 Ježiš mu odpovedal: Ak môžeš?! Pre toho, kto verí, je všetko možné. 24 Chlapcov otec hneď zvolal: Verím, pomôž mojej neviere! 25 Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ľudia. Pohrozil nečistému duchu slovami: Duch nemoty a hluchoty, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj! 26 Duch vykríkol, silne chlapcom zalomcoval a vyšiel. Chlapec vyzeral ako mŕtvy, takže si mnohí mysleli, že zomrel. 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a chlapec vstal. 28 Keď Ježiš vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho pýtali: Prečo sme ho nemohli vyhnať my? 29 Povedal im: Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.
Druhá Ježišova predpoveď
30 Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel. 31 Učil totiž svojich učeníkov a hovoril im: Syn človeka je vydaný do rúk ľudí, zabijú ho, a keď ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych. 32 Oni tie slová nechápali a spýtať sa ho báli.
Spor učeníkov o prvenstvo
33 Tak prišli do Kafarnauma. Keď už bol v dome, pýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali? 34 Oni však mlčali. Cestou sa totiž dohadovali, kto z nich je väčší. 35 Ježiš si sadol, zavolal si Dvanástich a povedal im: Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým! 36 Potom vzal dieťa, postavil ho do prostriedku, zobral ho na ruky a povedal: 37 Kto prijíma jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, neprijíma mňa, ale toho, ktorý ma poslal.
Skutky v Kristovom mene
38 Ján mu povedal: Učiteľ, videli sme niekoho, kto v tvojom mene vyháňal zlých duchov. Bránili sme mu, pretože nechodil s nami. 39 Ježiš však povedal: Nebráňte mu! Ak niekto bude konať mocný čin v mojom mene, nemôže mi hneď nato zlorečiť. 40 Veď kto nie je proti nám, je s nami! 41 Ktokoľvek vám podá pohár vody, pretože patríte Kristovi, amen, hovorím vám, nepríde o svoju odmenu.
Varovanie pred zvádzaním
42 Kto by navádzal na hriech jedného z takýchto malých, čo veria vo mňa, pre toho by bolo lepšie, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora. 43 Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka, odtni ju! Lepšie je pre teba, ak vojdeš do života zmrzačený, ako keby si prišiel s oboma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. 45 Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju. Pre teba je lepšie, ak vojdeš do života chromý, ako by si mal byť s oboma nohami vrhnutý do pekla. 47 Ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp si ho; lepšie ti bude, ak vojdeš do Božieho kráľovstva jednooký, než ako by ťa mali s oboma očami vrhnúť do pekla, 48 kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. 49 Každý bude solený ohňom. 50 Soľ je dobrá; ak však soľ stratí svoju slanosť, čím ju osolíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji!
O rozvode
10
Potom sa odtiaľ odobral a odišiel na územie Judska a za Jordán. Znova sa k nemu schádzali zástupy a on ich učil, ako mal vo zvyku. 2 Tu prišli farizeji a pokúšali ho otázkou, či smie muž prepustiť manželku. 3 Odpovedal im: Čo vám prikázal Mojžiš? 4 Odpovedali: Mojžiš dovolil napísať prepúšťací list a prepustiť ju. 5 Ježiš im však povedal: Takéto ustanovenie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca. 6 No už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. 7 Preto muž opustí svojho otca i matku a pripojí sa k svojej manželke 8 a dvaja budú jedno telo. Takže potom už nie sú dvaja, ale jedno telo. 9 Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje. 10 V dome sa ho na to učeníci znovu pýtali. 11 Povedal im: Kto by prepustil svoju manželku a vzal si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. 12 Podobne sa dopúšťa cudzoložstva manželka, ktorá svojho muža opustí a vydá sa za iného.
Ježiš - priateľ detí
13 K Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Učeníci im však dohovárali. 14 Keď to Ježiš zbadal, rozhorčil sa a povedal im: Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 15 Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň. 16 Bral deti do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich.
Bohatý mládenec
17 Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som získal podiel na večnom živote? 18 Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, iba jediný - Boh! 19 Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nebudeš krivo svedčiť, nebudeš podvádzať, cti si svojho otca a svoju matku. 20 On mu však povedal: Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti. 21 Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma! 22 Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku.
O majetku
23 Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: Ako ťažko sa dostanú bohatí do Božieho kráľovstva! 24 Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im to zopakoval ešte raz: Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva! 25 Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde boháč do Božieho kráľovstva. 26 Oni sa ešte viac zhrozili a medzi sebou si hovorili: Kto potom môže byť spasený? 27 Ježiš sa na nich zadíval a povedal: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné. 28 Tu sa ozval Peter: Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa. 29 Ježiš odpovedal: Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium, 30 aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac - domy, bratov, sestry, matky, deti i polia hoci s prenasledovaním - a v budúcom veku večný život. 31 Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.
Tretia Ježišova predpoveď
32 Kráčali cestou hore do Jeruzalema a Ježiš išiel pred nimi. Boli znepokojení a tí, čo ich nasledovali, mali strach. Znova vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo sa má s ním stať: 33 Pozrite, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť, vydajú pohanom, 34 budú sa mu vysmievať a pľuvať na neho. Zbičujú ho a zabijú, ale po troch dňoch vstane z mŕtvych.
Prosba Zebedejových synov
35 Vtedy prišli k nemu Zebedejovi synovia Jakub a Ján s prosbou: Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa požiadame. 36 Ježiš sa opýtal: Čo chcete, aby som pre vás urobil? 37 Odpovedali mu: Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici. 38 No on im povedal: Neviete, čo si žiadate. Môžete piť z kalicha, z ktorého ja pijem, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený? 39 Oni odpovedali: Môžeme. Nato Ježiš povedal: Z kalicha, z ktorého ja pijem, budete piť. Aj krstom, ktorým som pokrstený, budete pokrstení. 40 Ale dať sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nie je mojou vecou. Tie miesta patria tým, pre ktorých boli pripravené. 41 Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. 42 Ježiš si ich zavolal a povedal im: Viete, že tí, ktorých pokladajú za mocných, ovládajú národy, a tí, čo sú v očiach ľudí veľkí, ich utláčajú. 43 Medzi vami to tak nebude! Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký, bude vaším služobníkom, 44 a kto chce byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. 45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.
Uzdravenie slepca pri Jerichu
46 Prišli do Jericha. Keď Ježiš vychádzal s učeníkmi a početným zástupom z Jericha, sedel pri ceste slepý žobrák, Timaiov syn Bartimej. 47 Keď slepec začul, že je to Ježiš Nazaretský, začal volať: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 48 Mnohí mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 49 Ježiš sa zastavil a povedal: Zavolajte ho! Nato slepca privolali a povedali mu: Dúfaj! Vstaň, volá ťa! 50 A on zhodil plášť, vyskočil a prišiel k Ježišovi. 51 Ježiš sa ho spýtal: Čo chceš, aby som ti urobil? Slepec mu povedal: Rabbúni, aby som videl. 52 Tu mu Ježiš povedal: Choď, tvoja viera ťa uzdravila! A slepý hneď videl a šiel po ceste za ním.
Triumfálny príchod do Jeruzalema
11
Keď sa blížili k Jeruzalemu, pri Betfagé a Betánii blízko Olivovému vrchu poslal dvoch svojich učeníkov 2 a prikázal im: Choďte do dediny pred vami. Hneď ako ta vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom dosiaľ nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! 3 Ak sa vás niekto spýta: Čo to robíte?, odpovedzte: Pán ho potrebuje, ale hneď ho sem zasa vráti. 4 Učeníci išli, našli osliatko uviazané o bránku vonku na ceste a odviazali ho. 5 Niektorí z tých, čo tam stáli, sa ich opýtali: Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko? 6 No keď povedali, ako im hovoril Ježiš, nechali ich. 7 Učeníci priviedli osliatko k Ježišovi. Prehodili naň svoje plášte a on si naň sadol. 8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte a iní hádzali ratolesti nasekané v poli. 9 Tí, čo šli pred ním i za ním, volali: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! 10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach! 11 Potom vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si poprezeral a pretože už bol večer, odišiel s Dvanástimi do Betánie.
Prekliatie figovníka
12 Keď na druhý deň odišli z Betánie, dostal hlad. 13 Vtom z diaľky zbadal figovník plný lístia. Šiel sa pozrieť, či na ňom niečo nenájde. Keď sa k nemu priblížil, okrem listov nenašiel nič, lebo nebol čas fíg. 14 Povedal mu: Nech z teba už nikto nikdy viac neje ovocie. Jeho učeníci to počuli.
Vyčistenie chrámu
15 Tak prišli do Jeruzalema. Keď vstúpil do chrámu, začal vyháňať tých, čo v chráme predávali a kupovali. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov pulty. 16 Nedovolil, aby niekto niečo prenášal cez chrám. 17 Učil ich a hovoril: Či nie je napísané: Môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy? Vy ste však z neho urobili pelech lotrov! 18 Počuli to veľkňazi a zákonníci a hľadali spôsob, ako ho zahubiť. Báli sa ho však, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. 19 Keď sa zvečerilo, odišli z mesta.
Poučenie od figovníka
20 Zavčas ráno, keď prechádzali okolo figovníka, všimli si, že je od koreňa celkom vyschnutý. 21 Vtedy sa Peter rozpomenul a povedal mu: Majster, pozri! Figovník, ktorý si preklial, vyschol. 22 Ježiš im odpovedal: Majte vieru v Boha! 23 Amen, hovorím vám, keby niekto prikázal tomuto vrchu: Zdvihni sa a zrúť sa do mora!, a nezapochyboval by v srdci, ale veril by, že čo vyslovil, sa stane, splní sa mu to. 24 Preto vám hovorím: Všetko, o čo sa modlíte a prosíte, verte, že ste dostali a budete mať. 25 Keď sa chystáte na modlitbu, odpúšťajte všetko, čo proti niekomu máte, aby aj vám váš Otec na nebesiach odpustil vaše previnenia.
Spor o Ježišovu právomoc
27 Zase sa vrátili do Jeruzalema. Keď prechádzal chrámom, prišli k nemu veľkňazi, zákonníci a starší 28 a položili mu otázku: Akou mocou to robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil? 29 Ježiš im povedal: Dám vám jednu otázku. Ak mi odpoviete, aj ja vám poviem, akou mocou to robím. 30 Bol Jánov krst z neba, alebo od ľudí? Odpovedzte mi! 31 A oni medzi sebou uvažovali takto: Ak povieme, že z neba, povie: Prečo ste mu teda neuverili? 32 Ale povedať: Od ľudí, báli sa zástupu, lebo všetci pokladali Jána za proroka. 33 Preto Ježišovi odpovedali: Nevieme. A Ježiš im povedal: Ani ja vám teda nepoviem, akou mocou robím tieto veci.
Podobenstvo o zlých vinohradníkoch
12
A začal hovoriť v podobenstvách: Človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, pod lis vykopal žľab a postavil vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2 V čase oberačky poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel z výnosu vinice. 3 No oni ho chytili, zbili a poslali späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu rozbili hlavu a potupili ho. 5 Nato poslal ďalšieho, toho zabili. Aj mnoho iných; jedných zbili, iných zabili. 6 Mal ešte jedného milovaného syna. Nakoniec k nim poslal aj toho, pretože si povedal: Iste budú mať rešpekt pred mojím synom! 7 No vinohradníci si povedali: Toto je dedič! Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše! 8 Tak ho chytili, zabili a vyhodili z vinice. 9 Čo potom urobí majiteľ vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu dá iným. 10 Či ste nečítali v Písme: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom. 11 Pán to urobil, je to obdivuhodné v našich očiach? 12 Snažili sa ho zmocniť, lebo pochopili, že to podobenstvo povedal o nich. Mali však strach pred ľuďmi, preto ho nechali a odišli.
Spor o dani
13 Poslali k nemu niekoľkých farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. 14 Tí prišli a povedali mu: Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka, ale učíš verne Božej ceste. Je dovolené dávať daň cisárovi, či nie? Máme dávať, alebo nemáme dávať? 15 On však spoznal ich pokrytectvo a odpovedal im: Prečo ma pokúšate? Prineste mi denár, aby som ho videl! 16 Keď mu ho priniesli, spýtal sa ich: Čí je to obraz a nápis? Odpovedali: Cisárov! 17 A Ježiš im povedal: Čo je cisárovo, dajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu! Veľmi sa tomu čudovali.
Spor o vzkriesenie
18 Prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že vzkriesenie nejestvuje, a spýtali sa ho: 19 Učiteľ, Mojžiš nám napísal: Ak niekomu zomrie brat a zanechá po sebe manželku bez dieťaťa, nech sa s ňou ožení jeho brat a splodí svojmu bratovi potomstvo. 20 Bolo sedem bratov. Oženil sa prvý, zomrel a nezanechal potomstvo. 21 Vzal si ju druhý, zomrel a ani on nezanechal potomstvo. Rovnako tretí. 22 A tak postupne ani jeden z nich nezanechal potomstvo. Ako posledná zo všetkých zomrela aj žena. 23 Komu z nich bude patriť žena pri vzkriesení, keď vstanú? Veď siedmi ju mali za ženu! 24 Ježiš im odpovedal: Neblúdite preto, že nepoznáte Písmo, ani Božiu moc? 25 Veď keď ľudia vstanú z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť, ani vydávať, ale budú ako nebeskí anjeli. 26 Pokiaľ ide o vzkriesenie, nečítali ste v Mojžišovej knihe o horiacom kre, ako povedal Boh Mojžišovi: Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba? 27 Veď Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých! Veľmi blúdite!
Veľké prikázanie
28 Jeden zo zákonníkov, ktorý vypočul tento spor, podišiel bližšie, lebo si všimol, že Ježiš im odpovedal výstižne. Spýtal sa ho: Ktoré prikázanie je zo všetkých najdôležitejšie? 29 Ježiš odpovedal: Najdôležitejšie je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán! 30 Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou! 31 Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Iného väčšieho prikázania ako sú tieto, niet. 32 Zákonník mu povedal: Správne, učiteľ, povedal si pravdu! Jediný je a okrem neho iného niet! 33 A: Milovať ho celým srdcom, celým rozumom i celou silou a milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky spaľované a ostatné obety. 34 Keď Ježiš videl, že múdro odpovedal, povedal mu: Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva. Potom sa ho už nik neodvážil vypytovať.
Spor o Dávidovho syna
35 Keď Ježiš učil v chráme, povedal: Ako môžu zákonníci tvrdiť, že Kristus je Dávidovým synom? 36 Veď sám Dávid povedal vo Svätom Duchu: Pán povedal môjmu Pánovi: Sadni si po mojej pravici, kým ti nepoložím nepriateľov pod nohy! 37 Sám Dávid ho nazýva Pánom, ako potom môže byť jeho synom? A veľký zástup ho s radosťou počúval.
Výstraha pred zákonníkmi
38 Keď Ježiš učil, hovoril im: Varujte sa zákonníkov, čo radi chodia v dlhých rúchach, vyžadujú pocty na námestiach, 39 popredné sedadlá v synagógach a čestné miesta na hostinách, 40 čo vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší trest!
Obeta chudobnej vdovy
41 Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia hádžu peniaze. Mnohí majetní dávali veľa. 42 Tu prišla jedna chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, dovedna kvadrans. 43 Zavolal si učeníkov a povedal im: Amen, hovorím vám, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní, ktorí hádzali do pokladnice. 44 Všetci tam dali zo svojho prebytku, ona však pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na svoje živobytie.
Predpoveď skazy chrámu
13
Keď Ježiš vychádzal z chrámu, povedal mu jeden z jeho učeníkov: Pozri, učiteľ, aké kamene a aké stavby! 2 Ježiš odpovedal: Vidíš tieto mohutné stavby? Nezostane tu kameň na kameni, všetko bude zbúrané.
Začiatok útrap
3 Keď potom sedel na Olivovom vrchu oproti chrámu a boli sami, pýtali sa Peter, Jakub, Ján a Ondrej: 4 Povedz nám, kedy sa to stane a aké bude znamenie toho, že sa to všetko začína plniť? 5 Nato im Ježiš začal hovoriť: Dajte si pozor, aby vás nikto nezviedol. 6 Mnohí prídu v mojom mene a budú vám hovoriť: Ja som! - a zvedú mnohých. 7 Keď budete počuť správy o vojnách a chýry o bojoch, neľakajte sa! To sa musí stať, ale to ešte nebude koniec. 8 Národ povstane proti národu, kráľovstvo proti kráľovstvu. Na mnohých miestach budú zemetrasenia a nastane hlad. To bude začiatok útrap. 9 Vy sa však majte na pozore. Pre mňa vás budú vydávať súdom, budú vás v synagógach biť, budete stáť pred vládcami a kráľmi, aby ste im vydali svedectvo. 10 Ale najskôr sa musí hlásať evanjelium všetkým národom. 11 Keď vás budú viesť, aby vás vydali, nerobte si vopred starosti, čo budete hovoriť. Ale hovorte to, čo vám v tej chvíli bude dané. Lebo nebudete hovoriť vy, ale Duch Svätý. 12 Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Aj deti sa postavia proti rodičom a pripravia ich o život. 13 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Kto však vydrží do konca, bude spasený.
Veľké súženie
14 Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na mieste, kde nemá byť - kto číta, nech rozumie - vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utekajú do hôr. 15 Kto bude na streche, nech neschádza vziať si niečo z domu. 16 A kto bude na poli, nech sa nevracia domov vziať si šaty. 17 Beda ťarchavým ženám a matkám, ktoré budú v tých dňoch pridájať. 18 Modlite sa, aby sa to nestalo v zime! 19 V tých dňoch totiž bude také súženie, aké od počiatku, keď Boh stvoril svet, až doteraz nebolo a ani nebude. 20 A keby Pán tie dni neskrátil, nikto by sa nezachránil. Ale pre vyvolených, ktorých si vybral, skrátil tie dni. 21 Ak vám vtedy niekto povie: Pozrite, tu je Kristus!, alebo: Hľa, tam je! - neverte. 22 Prídu totiž falošní mesiáši a falošní proroci, ktorí budú robiť znamenia a divy, aby, pokiaľ možno, zviedli vyvolených. 23 Vy si však dajte pozor. Všetko som vám vopred povedal.
Príchod Syna človeka
24 V tých dňoch, po tom súžení, zatmie sa slnko a mesiac nevydá svit. 25 Z neba budú padať hviezdy a mocnosti, ktoré sú v nebesiach, sa budú chvieť. 26 Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. 27 Vtedy vyšle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch svetových strán, od kraja zeme až po kraj neba.
Poučenie z figovníka
28 Od figovníka si vezmite poučenie! Keď jeho ratolesť omladne a objavia sa listy, viete, že leto je blízko. 29 Tak aj vy, keď zbadáte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi. 30 Amen, hovorím vám, že toto pokolenie sa nepominie, kým sa toto všetko nestane. 31 Nebo i zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. 32 O tom dni alebo hodine však nevie nikto - ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.
Výzva bedliť
33 Majte sa na pozore, bedlite! Veď neviete, kedy príde ten čas. 34 Je to ako s človekom, ktorý odcestoval z domu a svojim služobníkom určil, čo majú robiť. Každému dal prácu a vrátnikovi prikázal, aby bedlil. 35 Bedlite teda, lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, uprostred noci, alebo keď zaspieva kohút, alebo ráno. 36 Nech vás nenájde spať, keď príde nečakane! 37 Čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bedlite!
Úklady proti Ježišovi
14
Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by sa úskokom zmocnili Ježiša a zabili ho. 2 Hovorili totiž: Len nie vo sviatok, aby nevznikla medzi ľudom vzbura.
Pomazanie v Betánii
3 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu. 4 Niektorí namrzene šomrali: Načo také plytvanie olejom? 5 Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným. A osopovali sa na ňu. 6 Ale Ježiš povedal: Dajte jej pokoj! Prečo ju trápite? Veď mi preukázala dobrý skutok. 7 Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete pomôcť, môžete to vždy urobiť. Ale mňa nemáte vždy. 8 Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb. 9 Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo vykonala.
Dohoda o zrade
10 Nato Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom s úmyslom Ježiša zradiť. 11 Potešili sa, keď to počuli, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhodnú príležitosť, ako ho zradiť.
Príprava Poslednej večere
12 Prvý deň sviatku nekvasených chlebov, keď sa zabíjal veľkonočný baránok, hovorili učeníci Ježišovi: Kde chceš, aby sme šli pripraviť veľkonočného baránka? Kde ho chceš jesť? 13 Poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: Choďte do mesta. Tam vás stretne človek, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním. 14 A pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: Učiteľ odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej budem s učeníkmi jesť veľkonočného baránka? 15 A on vám ukáže zariadenú a pripravenú veľkú hornú sieň. Tam nám nachystajte. 16 Učeníci odišli. Keď prišli do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočného baránka.
Označenie zradcu
17 Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 18 Potom, ako zaujali miesto pri stole a jedli, Ježiš povedal: Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí - ten, čo je so mnou. 19 Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: Vari ja? 20 On im však povedal: Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise. 21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.
Posledná večera
22 Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: Vezmite, toto je moje telo! 23 Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili. 24 A povedal im: Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. 25 Amen, hovorím vám, že už nikdy nebudem piť z plodu viniča, a to až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.
Výstraha Petrovi
26 Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. 27 Vtedy im Ježiš povedal: Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu. 28 Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley. 29 Peter mu povedal: Aj keď sa všetci pohoršia, ja nie! 30 Ježiš mu povedal: Amen, hovorím ti, že túto noc, skôr ako kohút dvakrát zaspieva, ma tri razy zaprieš. 31 Peter však pokračoval: Aj keby som mal s tebou zomrieť, nezapriem ťa. A podobne hovorili všetci.
Modlitba v Getsemani
32 Prišli na miesto zvané Getsemani. A prikázal svojim učeníkom: Sadnite si sem, kým sa pomodlím. 33 Nato vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Doľahla naňho hrôza a úzkosť.
34 Povedal im: Moja duša je veľmi smutná - až na smrť. Zostaňte tu a bedlite! 35 Trochu od nich poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. 36 Hovoril: Abba, Otče, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty. 37 Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť? 38 Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo je slabé. 39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40 Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať; ich oči sa im od únavy zatvárali. Nevedeli, čo mu odpovedať. 41 Prišiel aj tretí raz a povedal im: Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina - hľa, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme! Hľa, ten, ktorý ma zrádza, je blízko.
Zajatie Ježiša
43 Ešte ani nedohovoril, už prichádzal Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup od veľkňazov, zákonníkov a starších, vyzbrojený mečmi a kyjmi. 44 Jeho zradca sa s nimi predtým dohovoril na znamení. Povedal im: Ten, ktorého pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte. 45 Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: Rabbi! A pobozkal ho. 46 Vtedy na Ježiša položili ruky a zmocnili sa ho. 47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48 Ježiš im povedal: Vyšli ste na mňa ako na lotra s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali? 49 Denne som učil u vás v chráme a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo. 50 Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. 51 Šiel za ním akýsi mladík s plachtou, prehodenou na holom tele. Chytili ho, 52 on však plachtu pustil a utiekol nahý.
Ježiš pred veľradou
53 Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54 Peter ho z diaľky nasledoval až po nádvorie veľkňaza. Tam si sadol medzi stráž a zohrieval sa pri ohni. 55 Veľkňaz i celá veľrada hľadali proti Ježišovi svedectvo, aby ho mohli usmrtiť, ale nenachádzali. 56 Mnohí síce proti nemu falošne svedčili, ale ich výpovede sa nezhodovali. 57 Niektorí vystúpili a falošne proti nemu svedčili: 58 Počuli sme, ako hovorí: Ja zbúram tento chrám postavený rukami a za tri dni vybudujem nový, nie rukami postavený. 59 Ale ani tieto svedectvá neboli rovnaké. 60 Vtedy vstal veľkňaz, postavil sa uprostred nich a spýtal sa Ježiša: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti tebe? 61 On však mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova spýtal: Si ty Mesiáš, syn Požehnaného? 62 Nato Ježiš odpovedal: Ja som. Uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi. 63 Vtom si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Načo ešte potrebujeme svedkov? 64 Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete? Nato všetci rozhodli, že si zasluhuje smrť. 65 Niektorí naňho začali pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho po hlave a kričali naňho: Prorokuj! A aj sluhovia ho začali udierať po tvári.
Peter zapiera Ježiša
66 Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna zo slúžok veľkňaza. 67 Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela naňho a povedala mu: Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom. 68 On to však zaprel a povedal: Nič o tom neviem, ba vôbec nechápem, čo hovoríš. A vyšiel von pred nádvorie. Vtom zaspieval kohút. 69 Keď ho slúžka zazrela, začala znova hovoriť okolostojacim: Aj tento je jeden z nich. 70 Peter však opäť zaprel. Po malej chvíli aj okolostojaci hovorili Petrovi: Veruže si jeden z nich, veď si Galilejčan. 71 On sa však začal zaklínať a zaprisahávať: Človeka, o ktorom hovoríte, nepoznám! 72 Vtedy sa ozval kohút po druhý raz. Tu si Peter spomenul na slová, ktoré mu Ježiš povedal: Skôr než kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš; chytil sa za hlavu a premohol ho plač.
Ježiš pred Pilátom
15
Hneď na úsvite sa zišli veľkňazi so zákonníkmi a staršími i celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. 2 Pilát sa ho spýtal: Si ty kráľ Židov? On mu odpovedal: Sám to hovoríš. 3 Veľkňazi ho obviňovali z mnohých vecí. 4 Pilát mu znova položil otázku: Nič neodpovedáš? Pozri, čo všetko na teba žalujú. 5 Ježiš však nič neodpovedal, takže sa Pilát čudoval.
Ježiš odsúdený na smrť
6 Na sviatky im prepúšťal na slobodu jedného z väzňov, o ktorého žiadali. 7 S povstalcami, ktorí sa pri vzbure dopustili vraždy, bol vo väzení muž menom Barabbáš. 8 Zástup vystúpil hore, žiadal si to, čo im Pilát vždy robieval. 9 Pilát im povedal: Chcete, aby som vám prepustil toho kráľa Židov? 10 Lebo vedel, že veľkňazi ho vydali len zo závisti. 11 Veľkňazi však poštvali zástup, aby si žiadal prepustiť radšej Barabbáša. 12 Ale Pilát sa znova obrátil na nich a spýtal sa: A čo mám teda urobiť s tým, ktorého nazývate kráľom Židov? 13 Vtedy znovu zvolali: Ukrižuj ho! 14 Pilát im povedal: Čo zlého urobil? Oni však ešte hlasnejšie kričali: Ukrižuj ho! 15 Vtedy Pilát, aby vyhovel ľudu, prepustil Barabbáša, no Ježiša dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.
Výsmech vojakov
16 Vojaci ho vyviedli do nádvoria vládnej budovy a zvolali celú kohortu. 17 Obliekli ho do purpurového plášťa, na hlavu mu nasadili korunu upletenú z tŕnia, 18 a začali ho pozdravovať: Nech žije židovský kráľ! 19 Trstinou ho bili po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a vzdávali mu úctu. 20 Keď sa mu dosť naposmievali, vyzliekli mu purpurový plášť a znova mu obliekli jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.
Ukrižovanie
21 Istého Šimona z Cyrény, otca Alexandra a Rúfa, ktorý práve prichádzal z poľa, prinútili, aby mu niesol kríž. 22 Viedli ho na miesto Golgota, čo v preklade znamená Miesto lebky. 23 Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale Ježiš to neprijal. 24 Pribili ho na kríž a jeho šaty si rozdelili; lósom určili, kto čo dostane. 25 Boli tri hodiny, keď ho ukrižovali. 26 Jeho vinu označili nápisom: Kráľ Židov. 27 Spolu s ním ukrižovali aj dvoch lotrov: jedného sprava a druhého zľava. 29 Okoloidúci sa mu rúhali, potriasali hlavami a hovorili: Hej ty, čo zbúraš chrám a za tri dni ho postavíš! 30 Zachráň seba samého a zostúp z kríža! 31 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: Iných zachraňoval a sám sebe nemôže pomôcť. 32 Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili! Potupovali ho aj tí, čo boli ukrižovaní spolu s ním.
Ježišova smrť
33 O šiestej hodinel nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. 34 O deviatej Ježiš zvolal mocným hlasom: Eloi, Eloi - lema sabachthani? Čo v preklade znamená: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? 35 Keď to niektorí z okolostojacich počuli, povedali: Pozrite, volá Eliáša. 36 Ktosi odbehol, namočil špongiu do octu, nastokol ju na trstinovú tyč, dával mu piť a hovoril: Nechajte ho, uvidíme, či ho príde Eliáš sňať. 37 No Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. 38 Chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol. 39 A keď stotník, ktorý stál neďaleko, videl, ako dodýchal, vyhlásil: Tento človek bol určite Boží Syn! 40 Zobďaleč sa dívali ženy, medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba mladšieho a Jozesa, ako aj Salomé. 41 Všetky ho sprevádzali a posluhovali mu, ešte keď bol v Galilei. Boli tam aj mnohé iné, ktoré sa spolu s ním vydali na cestu do Jeruzalema.
Ježišov pohreb
42 Keď sa zvečerilo a bol prípravný deň pred sobotou, 43 prišiel Jozef z Arimatie, vážený člen veľrady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo. S odvahou predstúpil pred Piláta a vyžiadal si Ježišovo telo. 44 Pilát sa však zadivil, že Ježiš už zomrel. Predvolal si stotníka a spýtal sa, či už dávno zomrel. 45 Keď mu to stotník potvrdil, daroval Jozefovi mŕtve telo. 46 Jozef kúpil jemné plátno, sňal ho z kríža, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale. K otvoru hrobu privalil kameň. 47 Mária Magdaléna a Jozesova matka Mária sa dívali, kde ho položili.
Vzkriesenie Ježiša
16
Keď sa skončila sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salomé nakúpili voňavé oleje, aby ho išli pomazať. 2 Na úsvite prvého dňa po sobote, hneď po východe slnka prišli k hrobu. 3 Hovorili si medzi sebou: Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu? 4 Keď sa lepšie prizreli, videli, že kameň je už odvalený. Bol totiž veľmi veľký. 5 Vošli do hrobu a napravo videli sedieť mládenca oblečeného do bieleho rúcha. Zľakli sa. 6 No on im povedal: Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Niet ho tu - bol vzkriesený. Hľa, miesto, kde ho položili. 7 Ale choďte a povedzte jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal. 8 Nato rýchlo vybehli a utekali od hrobu, pretože sa ich zmocnila úžasná hrôza a boli ako bez seba. Ale nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.
Kánonický dodatok evanjelia
9 Keď v prvý deň po sobote včasráno vstal, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. 10 Ona to bežala oznámiť tým, čo bývali s ním, ktorí teraz trúchlili a plakali. 11 Keď počuli, že žije a že ho videla, neverili tomu. 12 Potom sa dvom z nich zjavil v inej podobe na ceste, keď išli na vidiek. 13 Vrátili sa a oznámili to ostatným. Ani im neverili. 14 Napokon sa zjavil Jedenástim, keď stolovali. Vyčítal im nevieru a tvrdosť srdca, pretože neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. 15 Povedal im: Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium všetkému stvoreniu. 16 Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. Kto však neuverí, bude odsúdený. 17 Tých, čo veria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať zlých duchov a hovoriť novými jazykmi. 18 Budú brať do rúk hadov a keď vypijú aj niečo smrtonosné, neuškodí im. Na chorých budú klásť ruky a oni ozdravejú. 19 Keď im to Pán Ježiš povedal, bol vzatý do neba a zasadol po Božej pravici. 20 Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a slovo potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.
(Kratší záver evanjelia)
[Všetko, čo im bolo prikázané, bezodkladne oznámili tým, čo boli s Petrom. Cez nich sám Ježiš vyslal od východu až na západ svätú a nehynúcu zvesť o večnej spáse. Amen.]