Chaldejci — nástroj Božieho súdu
1
Toto je výrok, ktorý prorok Habakuk prijal videním. 2 Dokedy ešte budem volať o pomoc, Hospodin, a ty ma nevypočuješ? Volám na teba: Násilie!, ale nepomáhaš. 3 Prečo mi dávaš vidieť krivdu, aj sám sa pozeráš na trápenie? Skaza a ukrutnosť je predo mnou. Aj spor vzniká a hádka povstáva. 4 Preto je zákon neúčinný a právo nevychádza na svetlo, lebo bezbožník obkľučuje spravodlivého. Právo je preto prekrucované. 5 Pohliadnite na národy a viďte! Len sa pozrite a zastaňte v údive, lebo za vašich dní konám dielo, ktorému by ste neverili, keby vám ho rozpovedali. 6 Vzbudím totiž Chaldejcov — národ vzdorovitý a dravý, ktorý prejde šíravy zeme, aby zaujal príbytky, ktoré nie sú jeho. 7 Je hrozný a príšerný. Právo a vysoké postavenie odvodzuje od seba. 8 Jeho kone sú rýchlejšie než leopardy a divokejšie než vlci za súmraku. Jeho jazdci uháňajú. Zďaleka sa priženú jeho kone, priletia ako orol, ktorý sa náhli za korisťou. 9 Každý z nich ide za násilím, dychtivo mieri vpred na východ a zhromažďuje zajatcov, ktorých je ako piesku. 10 Tento národ sa vysmieva z kráľov, kniežatá sú mu na posmech, z každej pevnosti sa smeje — navŕši zeminu a zaujme ju. 11 Potom sa preženie ako vietor a previní sa tým, že vlastná sila mu bude bohom.
Boh je spravodlivý
12 Či ty nie si od vekov, Hospodin, môj Boh, môj Svätý? Nezomrieme! Hospodin, poveril si ho súdom; Skala, uložil si mu trestať. 13 Tvoje oči sú príliš čisté, aby sa dívali na zlo. Ty sa nemôžeš pozerať na trápenie! Prečo hľadíš na neverných a mlčíš, keď bezbožný pohlcuje spravodlivejšieho od neho? 14 Ľudí si urobil podobných morským rybám a plazom, ktoré nemajú vládcu. 15 Všetky ich chytá na udicu, vlečie vo svojej sieti a zhromažďuje do svojho čereňa; raduje sa z toho a jasá. 16 Preto obetuje svojej sieti a svojmu čereňu páli kadidlo, lebo má z nich tučný podiel a výdatný pokrm. 17 Vari bude neustále vyprázdňovať sieť a neľútostne vraždiť národy?
Prorok má zapísať videnie
2
Zaujmem svoje stanovište, postavím sa na stráž a budem hliadkovať, aby som videl, čo mi povie, a ako mi odpovie na moje výčitky. 2 Potom mi Hospodin odpovedal a riekol: Zreteľne zapíš videnie na tieto tabule, aby ním čitateľ zrakom ľahko prebehol. 3 Videnie totiž už speje k naplneniu. Neodvratne a neomylne sa schyľuje ku koncu. Keby sa oddialilo, vyčkávaj naň, lebo sa určite splní a nebude meškať. 4 Pozri sa na pyšného! Jeho duša nie je úprimná, kým spravodlivý žije zo svojej viery.
Pätoraké beda
5 Pyšný násilník je zradný ako víno. Nič nedosiahne ten, ktorého žiadosti sú široké ako podsvetie; ako smrť nikdy nemá dosť, hoci by aj k sebe pozhŕňal všetky národy a zhromaždil všetkých ľudí. 6 Či títo všetci nebudú vznášať na jeho adresu porekadlá, posmešné pesničky a poznámky? Či nepovedia: Beda tomu, kto zhrabúva, čo nepatrí jemu! — Dokedy ešte? — Aj tomu, kto vymáha dlhy. 7 Azda náhle nepovstanú tvoji veritelia? Či sa nezburcujú tí, čo sa triasli strachom z teba? Potom ty budeš ich korisťou 8 za to, že si plienil mnohé národy. Tí, čo z ľudu zostali, ťa olúpia pre ľudskú krv a násilie páchané na zemi, v mestách a na všetkých ich obyvateľoch. 9 Beda tomu, kto zhrabúva mrzký zisk pre svoj dom a svoje hniezdo si vysoko stavia, aby bol uchránený od nešťastia. 10 Zosnoval si si hanbu pre vlastný dom; tým, že kynožíš mnohé národy, pripravuješ sa o život ty sám. 11 Kameň z múru volá o pomoc a trám z drevenej podpery odpovedá. 12 Beda tomu, kto mesto stavia z krvi a neprávosťou ho podopiera. 13 Či to nie je od Hospodina zástupov, keď sa ľudia vyčerpávajú pre oheň a národy sa namáhajú pre nič za nič? 14 Zem bude naplnená poznaním Hospodinovej slávy, ako sú moria zaliate vodami. 15 Beda tomu, čo svojich blížnych napája a čo primiešava jed svojej zlosti, aby ich opil a díval sa na ich nahotu. 16 Nasýtiš sa potupou namiesto slávy. Pi aj ty a tras sa! Aj na teba sa vyleje čaša v Hospodinovej pravici a potupa dôjde na tvoju slávu. 17 Zaplaví ťa násilie páchané na Libanone; násilnosti na zvieratách ťa predesia; to máš za preliatu ľudskú krv a násilie v krajine, v meste a na všetkých obyvateľoch. 18 Čo zmôže vyrezávaná modla, čo stvárnil jej tvorca, liata modla, lživý radca, že sa tvorca spolieha na svoj výtvor a zhotovuje nemých bôžikov?! 19 Beda tomu, čo drevu hovorí: Precitni! a nemému kameňu: Zobuď sa! Či to môže poradiť? Pozri sa, veď je to potiahnuté zlatom a striebrom a nemá to v sebe nijakého ducha. 20 Hospodin je vo svojom svätom chráme. Zmĺkni pred ním, celá zem!
Prorokov žalm
3
Modlitba proroka Habakuka — žalospev. 2 Hospodin, počul som chýr o tebe a užasol som nad tvojím dielom. Zachovaj ho v najbližších rokoch, v tento čas ho ohlasuj; v nepokoji pamätaj na zľutovanie. 3 Boh prichádza z Temánu, Svätý z vrchu Parán. — Sela — Jeho veleba prikryla nebesá a zem je plná jeho oslavy. 4 Žiari ako svetlo. Z rúk mu vychádzajú lúče, v nich sa skrýva jeho sila. 5 Pred ním ide mor a hneď za ním sa ťahá skaza. 6 Zastal, premeriava zem a pohľadom dáva do pohybu národy. Pradávne vrchy sa rozpadávajú, večné kopce sa prepadávajú. Jemu patria cesty večnosti. 7 Stany Kušánu vidím v súžení, šiatre Midjánu sa otriasajú. 8 Či proti potokom vzplanul Hospodin hnevom? Alebo či vylievaš svoju zlosť na rieky? Či si sa azda rozvášnil proti moru, keď riadiš svoje kone a víťazné vozy? 9 Tvoj luk je pripravený na splnenie prísah. — Sela — Riekami si rozbrázdil zem. 10 Vrchy sa pri pohľade na teba zvíjajú. Prechádza prietrž mračien; hlbina sa ozýva a zdvíha svoje ruky. 11 Slnko a mesiac zostali vo svojom obydlí. Odtiahli pred svetlom tvojich šípov a leskom tvojej kopije. 12 Rozhorčený vykračuješ po zemi a nahnevaný šliapeš po národoch. 13 Vytiahol si kvôli záchrane svojho ľudu a svojho pomazaného. Dom svojvoľného zdrvíš odvrchu a obnažíš ho od základu, až na skalu. — Sela — 14 Svojimi šípmi si prerazil hlavy jeho vodcov, čo sa prehnali ako smršť, aby nás rozprášili, čo jasali ako pri vyžieraní bedára v skrýši. 15 So svojimi koňmi si vstúpil na more, do víru mohutných vôd. 16 Keď o tom počúvam, celý sa trasiem a jachcem, akoby mi do kostí vstúpil rozvrat, aj kolená sa mi podlamujú. Pokojne očakávam deň súženia, ktorý zastihne ľud, čo na nás útočí.
Radosť napriek súženiu
17 Aj keby figovník nevypučal a vinič nezarodil, hoci by oliva vyschla a na poliach sa nič neurodilo; aj keby z košiara zmizlo stádo a v maštali by nebol dobytok, 18 ja sa však budem radovať v Hospodinovi a jasať v Bohu mojej spásy. 19 Pán, Hospodin, je mojou silou. Dal mi nohy lane a vyvádza ma na moje výšiny.
Zbormajstrovi pri hre na strunovom nástroji.