Výzva na nárek
1
Slovo Hospodina, ktoré zaznelo Joelovi, synovi Petuela. 2 Zbystrite sluch všetci obyvatelia krajiny. Počujte toto, starší, stalo sa niečo podobné za vašich čias alebo za čias vašich otcov? 3 Rozprávajte o tom svojim synom a vaši synovia svojim synom a ich synovia ďalšiemu pokoleniu. 4 Čo ostalo po húseniciach, požrali kobylky; čo ostalo po kobylkách, požrali chrústy; čo ostalo po chrústoch, požrali koníky. 5 Prebuďte sa, opilci, a plačte! Kvíľte, všetci pijani vína, nad mladým vínom, lebo vám je odňaté od úst. 6 Veď k mojej krajine pritiahol národ, mocný a bez počtu. Má zuby ako lev a tesáky ako levica. 7 Môj vinič zmenil na púšť, polámal moje figovníky, olúpal ich a zahodil, ich ratolesti zbeleli. 8 Kvíľ ako vrecovinou opásaná panna v smútku nad snúbencom svojej mladosti. 9 Vystane obetný dar i nápojová obeta v Hospodinovom dome. Trúchlia kňazi, ktorí slúžia Hospodinovi. 10 Spustošené je pole, trúchli roľa, lebo je znivočené obilie. Vyschol mušt a vysušil sa olej. 11 Oráči, môžete sa hanbiť! Vinohradníci, kvíľte kvôli pšenici a jačmeňu, lebo žatva na poli vyšla navnivoč. 12 Vinič vyschol, figovník zvädol, granátovník, palma, jabloň a všetky stromy na poli povysychali. Veď povysychalo to, z čoho ľudia mávali radosť.
Výzva na pokánie
13 Kňazi, opášte sa a nariekajte! Vy, ktorí obsluhujete oltár, kvíľte! Vstúpte a nocujte v smútočnej vrecovine, služobníci môjho Boha! Veď domu vášho Boha sa odopiera pokrmová i nápojová obeta. 14 Vyhláste posvätný pôst! Zvolajte slávnostné zhromaždenie! Zhromaždite starších, všetkých obyvateľov krajiny do domu Hospodina, vášho Boha, a volajte o pomoc k Hospodinovi! 15 Ach, ten deň! Blízko je deň Hospodina! Príde ako skaza od Všemohúceho. 16 Či nie je nám priamo pred očami odňatý pokrm, radosť a jasot z domu nášho Boha? 17 Semeno sa scvrklo pod hrudami, stodoly spustli, sýpky sa zbúrali, lebo obilie uschlo. 18 Ach, ako bučí dobytok, trápia sa stáda rožného statku, lebo nemajú pašu; aj stáda oviec hynú. 19 K tebe, Hospodin, volám, lebo oheň strávil stepné pastviny a plameň spálil všetky stromy na poli. 20 Aj poľné zvieratá po tebe prahnú, lebo vyschli vodné toky a oheň strávil stepné pastviny.
Deň Hospodina
2
Zatrúbte na roh na Sione, kričte na poplach na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny, lebo prichádza deň Hospodina. Áno, blízko je 2 deň tmy a temnoty, deň hustých oblakov a mrákavy. Ako ranný úsvit po vrchoch rozprestiera sa početný a mocný ľud, jemu podobný nebol od vekov ani po ňom nebude až do čias najvzdialenejších pokolení. 3 Pred ním zožiera oheň, za ním spaľuje plameň. Ako záhrada Eden je pred ním celá krajina a za ním znivočená púšť. Nič neutečie pred ním. 4 Vzhľadom sa podobajú koňom a bežia ako tátoše. 5 Sú ako rachot vozov, keď poskakujú po končiaroch vrchov. Sú ako praskot blčiaceho ohňa, ktorý spaľuje slamu. Sú ako mocný ľud, ktorý je pripravený na boj. 6 Národy sa chvejú pred nimi a tváre všetkých blednú. 7 Bežia ako hrdinovia, vystupujú na hradby ako bojovníci. Každý ide svojou cestou, neodchyľuje sa od svojej dráhy. 8 Nikto nevráža do druhého, každý ide svojím smerom, i cez strely sa neprestajne rútia. 9 Vtrhnú do mesta, vybehnú na hradby, vystúpia na domy, vlezú ako zlodej cez okná. 10 Pred nimi sa zatrasie zem, nebesá sa zachvejú, slnko a mesiac stemnejú a hviezdy stratia svoj jas. 11 Hospodin vydá povel svojmu vojsku, lebo jeho tábor je veľmi veľký a mocní sú tí, čo splnia jeho rozkaz. Preto je deň Hospodina veľký a veľmi hrozný. Kto ho môže zniesť?
Výzva na pokánie
12 Teraz však — znie výrok Hospodina — vráťte sa ku mne celým srdcom, v pôste, plači a náreku! 13 Roztrhnite si srdcia, a nie rúcha, vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu! Veď je milostivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý, lebo mu je ľúto spôsobiť pohromu. 14 Ktovie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požehnanie, takže bude pokrmová i nápojová obeta pre Hospodina, vášho Boha. 15 Zatrúbte na roh na Sione! Vyhláste posvätný pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie! 16 Zhromaždite ľud, posväťte zbor, zvolajte starších, zhromaždite malé deti i dojčatá! Nech vyjde ženích zo svojej izby i nevesta zo svojej komôrky. 17 Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi, služobníci Hospodina, a nech prosia: Ušetri, Hospodin, svoj ľud, a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel, aby sa pohania z neho nevysmievali. Prečo by mali vravieť medzi národmi: Kdeže je ich Boh?
Božia odpoveď na pokánie ľudu
18 Vtedy sa Hospodin rozhorlí za svoju krajinu a zľutuje sa nad svojím ľudom. 19 Hospodin dá odpoveď svojmu ľudu: Hľa, posielam vám obilie, mušt i olej a nasýtite sa tým. Viac vás už nevydám na potupu medzi pohanmi. 20 Vzdialim od vás nepriateľa zo severu a zaženiem ho do vyprahnutej a pustej krajiny: jeho predný zástup do Východného mora a jeho zadný zástup do Západného mora. Jeho zápach sa bude roznášať a hnilobný pach bude vystupovať, lebo si počínal velikášsky. 21 Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, lebo Hospodin vykoná veľké veci. 22 Neboj sa, poľná zver, lebo stepné pastviny sa rozzelenejú, lebo stromy prinesú ovocie. Figovník a vinič vydajú bohatú úrodu. 23 Synovia Siona, jasajte a tešte sa z Hospodina, svojho Boha, veď vám dá spásonosný dážď, zošle vám jesenný i jarný dážď ako prv, 24 takže humná budú plné obilia, lisy budú pretekať muštom a olejom. 25 Vynahradím vám roky, v ktorých žrali kobylky a chrústy, koníky i húsenice, moje veľké vojsko, ktoré som poslal na vás. 26 Jedávať budete dosýta a chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý sa k nám tak obdivuhodne správal. Môj ľud nebude navždy zahanbený. 27 Spoznáte, že ja som uprostred Izraela, že ja som Hospodin, váš Boh, a niet iného; a môj ľud nebude navždy zahanbený.
Vyliatie Božieho ducha
3
Potom vylejem svojho ducha na každého človeka. Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci budú mávať videnia. 2 Aj na otrokov a otrokyne vylejem v tých dňoch svojho ducha. 3 Dám znamenia na nebi i na zemi, krv, oheň a stĺpy dymu. 4 Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv, skôr než príde veľký a hrozný deň Hospodina. 5 Každý, kto bude vzývať jeho meno, bude zachránený, lebo na vrchu Sion a v Jeruzaleme bude záchrana, ako prisľúbil Hospodin. Medzi vyslobodenými budú tí, ktorých Hospodin povolá.
Súd nad národmi
4
Veď, hľa, v tých dňoch a v tom čase, keď zmením údel Júdu a Jeruzalema, 2 zhromaždím všetky národy, zavediem ich do Údolia Jošafát a tam sa budem s nimi súdiť pre môj ľud a pre moje dedičstvo, pre Izrael, pretože ho rozptýlili medzi pohanov, moju krajinu rozkúskovali 3 a o môj ľud losovali. Chlapca dávali za neviestku a dievča predávali za víno, aby mohli piť. 4 Čo ste pre mňa vy, Týrus a Sidon i všetky oblasti Filištínska? Chcete sa mi odplatiť za nejaký skutok? Ak sa chcete odplatiť mne, veľmi rýchlo vrátim odplatu na vaše hlavy. 5 Veď ste pobrali moje striebro a zlato a moje najkrajšie klenoty ste zaniesli do svojich chrámov. 6 Júdovcov a Jeruzalemčanov ste predávali Grékom, aby ste ich odstránili z ich územia. 7 Hľa, ja ich povzbudím k návratu z miesta, na ktoré ste ich predali, a vašu odplatu vrátim na vaše hlavy. 8 Vašich synov a vaše dcéry dám do rúk Júdovcov a oni ich predajú Šebanom, ďalekému národu, lebo Hospodin prehovoril. 9 Rozhláste to medzi národmi, vyhláste svätú vojnu! Prebuďte hrdinov! Nech prídu a vystúpia všetci bojovníci! 10 Prekujte svoje pluhové radlice na meče a svoje vinárske nože na oštepy! Slabý nech povie: Som hrdina! 11 Ponáhľajte sa! Poďte, všetky okolité národy a zhromaždite sa tam. Zošli ta, Hospodin, svojich hrdinov! 12 Nech sa prebudia a nech vystúpia národy do Údolia Jošafát, lebo tam si zasadnem, aby som súdil všetky okolité národy. 13 Chopte sa kosáka, lebo dozrela žatva; poďte, šliapte, lebo lis je plný, pretekajú kade, lebo ich zlomyseľnosť je veľká. 14 Davy a davy sú v Údolí rozhodnutia, lebo blízko je deň Hospodina v Údolí rozhodnutia. 15 Slnko a mesiac sa zatmejú a hviezdy stratia svoj jas. 16 Hospodin skríkne zo Siona a z Jeruzalema vydá svoj hlas, takže sa zachvejú nebesá i zem.
Doba Hospodinovej spásy
Hospodin je však útočiskom pre svoj ľud a pevnosťou pre Izraelitov. 17 Vtedy spoznáte, že ja som Hospodin, váš Boh, a že prebývam na Sione, na svojom svätom vrchu. Jeruzalem bude svätý a cudzinci nebudú viac cezeň prechádzať. 18 V ten deň budú vrchy vlhnúť muštom, pahorky budú pretekať mliekom a vo všetkých vodných korytách Judska bude tiecť voda. Prameň bude vytekať z Hospodinovho domu a bude napájať Údolie akácií. 19 Egypt sa stane pustatinou a Edóm pustou stepou za násilie nad Júdovcami, ktorých nevinnú krv vylievali v ich krajine. 20 Judsko však ostane naveky a Jeruzalem z pokolenia na pokolenie. 21 Pomstím ich nepomstenú krv, lebo Hospodin býva na Sione.