Pozdrav
1
Pavol, služobník Ježiša Krista, povolaný apoštol, vybraný pre Božie evanjelium, 2 ktoré Boh už dávno prisľúbil skrze svojich prorokov vo svätých Písmach, 3 evanjelium o jeho Synovi, ktorý sa podľa tela narodil z Dávidovho potomstva 4 a podľa Ducha svätosti je ustanovený vzkriesením z mŕtvych ako Boží Syn s mocou, evanjelium o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. 5 Prostredníctvom neho sme dostali milosť apoštolského poslania, aby sme pre jeho meno privádzali k poslušnosti viery všetky národy. 6 K nim patríte aj vy, ktorých povolal Ježiš Kristus. 7 Všetkým, čo sú v Ríme, Bohom milovaným, povolaným svätým: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista.
Pavlova túžba navštíviť Rím
8 Predovšetkým ďakujem svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za všetkých vás, pretože o vašej viere sa šíri zvesť po celom svete. 9 Boh, ktorému z celej duše slúžim evanjeliom o jeho Synovi, mi je svedkom, že vás neprestajne spomínam, 10 že vždy vo svojich modlitbách prosím, žeby mi už konečne raz podľa Božej vôle bolo dopriate dostať sa k vám. 11 Veď vás túžim vidieť, aby som vám odovzdal duchovný dar, aby ste ním boli posilnení, 12 alebo lepšie: aby sme sa navzájom vašou a mojou vierou povzbudili. 13 Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že som si už mnoho ráz predsavzal prísť k vám, aby som aj u vás tak ako u iných národov získal nejaké ovocie, ale až doteraz mi bolo v tom vždy zabránené. 14 Som dlžník Grékom aj barbarom, múdrym aj nerozumným, 15 a tak som pripravený aj vám v Ríme zvestovať evanjelium.
Moc evanjelia
16 Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho, najprv Žida, potom Gréka. 17 Pretože v ňom sa zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.
Vina ľudstva
18 Boží hnev sa totiž zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a nespravodlivosti ľudí, ktorí nespravodlivosťou prekážajú pravde. 19 Veď im je zjavné, čo možno poznať o Bohu; Boh im to totiž zjavil. 20 Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí. A tak nemajú ospravedlnenie, 21 pretože hoci poznali Boha, neoslavovali ho ako Boha ani mu neďakovali. Vo svojom uvažovaní upadli do márnosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. 22 Tvrdili, že sú múdri, a stali sa bláznami. 23 Slávu nepominuteľného Boha zamenili za zobrazenú podobu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov. 24 Preto pre túžby ich sŕdc vydal ich Boh napospas nečistote, takže sami zneucťovali vlastné telá. 25 Božiu pravdu zamenili za lož a úctu a službu preukazovali stvorenstvu namiesto Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný naveky. Amen. 26 Preto ich Boh vydal napospas hanebným vášňam. Lebo ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. 27 Podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa rozkošníckou vášňou jeden voči druhému; muži s mužmi páchali hanebnosti a sami na sebe si odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. 28 A pretože odmietli uznať Boha, vydal ich Boh napospas ich skazenému rozumu, takže robia, čo sa nesluší. 29 Sú plní všelijakej nespravodlivosti, zloby, lakomstva, zla, plní závisti, vraždy, sváru, podvodu, nízkosti. Sú to ohovárači, 30 klebetníci, nenávidia Boha, povyšujú sa, sú pyšní, vychvaľujú sa, vymýšľajú zlé veci, neposlúchajú rodičov, 31 sú nerozumní, nestáli, neláskaví, nemilosrdní. 32 Poznajú Božie ustanovenie, že tí, čo páchajú takéto veci, zasluhujú si smrť. A predsa to nielen sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.
Spravodlivý Boží súd
2
Preto nech si ktokoľvek, keď súdiš, nemáš ospravedlnenie. Lebo v čom súdiš iného, v tom odsudzuješ samého seba, veď ty, ktorý súdiš, robíš to isté. 2 Vieme však, že Boží súd je podľa pravdy proti tým, čo robia takéto veci. 3 Človek, ty, čo súdiš tých, čo páchajú takéto veci, a sám robíš to isté, myslíš si vari, že ty unikneš pred Božím súdom? 4 Alebo opovrhuješ bohatstvom jeho dobroty, trpezlivosti a zhovievavosti a nevieš, že Božia dobrota ťa vedie k pokániu? 5 V zatvrdnutosti svojho nekajúceho srdca si zhromažďuješ hnev na deň hnevu a zjavenia Božieho spravodlivého súdu. 6 Boh odplatí každému podľa jeho skutkov: 7 večným životom tým, ktorí sa vytrvalosťou v dobrom konaní usilujú o slávu, česť a nepominuteľnosť, 8 ale hnevom a rozhorčením tým, ktorí zo sebectva neposlúchajú pravdu a oddávajú sa neprávosti. 9 Súženie a úzkosť doľahne na každú dušu človeka, ktorý koná zlo - najprv Žida, ale aj Gréka, 10 no sláva, česť a pokoj sa dostane každému, kto koná dobro - najprv Židovi, ale aj Grékovi; 11 lebo Boh neuprednostňuje nikoho. 12 Všetci, ktorí zhrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú, a všetci, ktorí zhrešili pod zákonom, zákonom budú súdení. 13 Lebo pred Bohom nie sú spravodliví poslucháči zákona, ale ospravedlnení budú tí, čo plnia zákon. 14 Keď teda pohania, ktorí nemajú zákon, od prírody konajú, čo žiada zákon, aj keď nemajú zákon, sami sú si zákonom. 15 Dávajú najavo, že to, čo žiada zákon, zapísané je v ich srdciach. Súčasne o tom vydáva svedectvo ich svedomie a ich myšlienky sa navzájom obviňujú alebo obraňujú; 16 v ten deň, keď Boh bude skrze Krista Ježiša súdiť skryté veci ľudí, ako som to ohlasoval vo svojom evanjeliu.
Židia a zákon
17 Ak sa ty nazývaš Židom a spoliehaš sa na zákon, chváliš sa Bohom, 18 poznáš jeho vôľu a poučovaný zákonom skúmaš, čo je dôležité, 19 a si presvedčený, že si vodcom slepých, svetlom tých, čo sú v tme, 20 vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých, že v zákone máš stelesnenie poznania a pravdy, 21 ty, ktorý učíš iného, seba nepoúčaš? Kážeš: Nepokradneš! a sám kradneš? 22 Hovoríš: Nescudzoložíš! a sám cudzoložíš? Ošklivíš si modly a vykrádaš svätyne? 23 Hrdíš sa zákonom, ale prestupovaním zákona zneucťuješ Boha, 24 ako je napísané: Pre vás sa medzi pohanmi rúhajú Božiemu menu. 25 Obriezka je zaiste užitočná, ak zachovávaš zákon; ale ak prestupuješ zákon, tvoja obriezka sa stala neobriezkou. 26 Ak teda neobrezaný zachováva požiadavky zákona, či sa jeho neobriezka nebude počítať za obriezku? 27 A neobrezaný na tele, ktorý plní zákon, bude súdiť teba, ktorý napriek litere a obriezke prestupuješ zákon. 28 Lebo Židom nie je ten, kto je ním navonok, ani obriezkou nie je obriezka viditeľná na tele, 29 ale Židom je ten, kto je ním v skrytosti, a obriezkou je obriezka srdca podľa Ducha, nie podľa litery. Jeho chvála nepochádza od ľudí, ale od Boha.
3
Čo je teda prednosťou Židov alebo aký je úžitok obriezky? 2 Veľký, v každom ohľade. Predovšetkým: Im boli zverené Božie slová. 3 Čo teda? Ak sa niektorí stali nevernými, či azda ich nevernosť zruší Božiu vernosť? 4 Vôbec nie. Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a každý človek luhár, ako je napísané: Aby si bol uznaný za spravodlivého vo svojich slovách
a aby si zvíťazil, keď ťa súdia. 5 Ak však naša nespravodlivosť dáva vyniknúť Božej spravodlivosti, čo na to povedať? Či Boh nie je nespravodlivý, keď nás stíha hnevom? Toto hovorím podľa ľudského zmýšľania. 6 Určite nie! Veď inak ako by mohol Boh súdiť svet? 7 Ale ak sa na mojej lži ukazuje, že Božia pravda je omnoho väčšia - čo Bohu slúži na slávu -, prečo som ešte aj ja súdený ako hriešnik? 8 Či je to vari tak, ako nás ohovárajú a ako podľa niektorých vraj my hovoríme: Robme zle, aby vzišlo dobro? Ich odsúdenie je spravodlivé.
Nikto nie je spravodlivý
9 Čo teda? Máme azda nejakú prednosť? Vôbec nie. Veď práve sme obvinili Židov aj Grékov, že všetci sú pod hriechom, 10 ako je napísané: Nieto spravodlivého, niet ani jedného, 11 niet rozumného, niet nikoho, kto by hľadal Boha. 12 Všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými. Niet nikoho, kto by robil dobro, niet ani jedného. 13 Ich hrdlo je otvorený hrob, svojimi jazykmi podvádzali, hadí jed majú na perách. 14 Ich ústa sú plné kliatby a horkosti. 15 Ich nohy sa náhlia prelievať krv, 16 na ich cestách skaza a nešťastie, 17 nepoznali cestu pokoja 18 a v ich očiach niet bázne pred Bohom. 19 Vieme však, že to, čo hovorí zákon, hovorí tým, čo sú pod zákonom, aby umĺkli všetky ústa a aby celý svet bol vinný pred Bohom. 20 Pretože zo skutkov zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek. Veď zo zákona pochádza poznanie hriechu.
Spravodlivosť z viery
21 Teraz však je zjavená Božia spravodlivosť bez zákona dosvedčená zákonom a prorokmi. 22 Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Niet totiž rozdielu, 23 lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu. 24 Ospravedlňovaní sú zadarmo, jeho milosťou, vykúpením v Ježišovi Kristovi. 25 Boh ho ustanovil ako zmierenie skrze jeho krv prostredníctvom viery. Tak Boh preukázal svoju spravodlivosť cez odpustenie hriechov, 26 ktoré boli spáchané už skôr, v čase jeho trpezlivosti; preukázal svoju spravodlivosť v terajšom čase, že on sám je spravodlivý a ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša. 27 Kde je tu samochvála? Je vylúčená. Akým zákonom? Vari zákonom skutkov? Nie, ale zákonom viery. 28 Sme totiž presvedčení, že človek je ospravedlnený vierou bez skutkov zákona. 29 Azda je Boh iba Bohom Židov? A nie aj pohanov? Ale áno, aj pohanov. 30 Veď Boh je predsa jeden. On ospravedlní obrezaných z viery a neobrezaných pre vieru. 31 Či azda vierou zbavujeme zákon platnosti? Vôbec nie. Naopak, potvrdzujeme ho.
Príklad Abraháma
4
Čo teda povieme o Abrahámovi, našom praotcovi podľa tela? Čo dosiahol? 2 Ak totiž Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. 3 Lebo čo hovorí Písmo? Abrahám však uveril Bohu a započítalo sa mu to za spravodlivosť. 4 Tomu, kto pracuje, mzda sa nezaratúva z milosti, ale z povinnosti. 5 Ale tomu, kto nekoná skutky, no verí v toho, kto ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera ráta za spravodlivosť. 6 Tak aj Dávid vyhlasuje za blahoslaveného človeka, ktorému Boh započítava spravodlivosť bez skutkov: 7 Blahoslavení, ktorým boli odpustené neprávosti a ktorých hriechy sú prikryté. 8 Blahoslavený človek, ktorému Pán nezaráta hriech. 9 Platí toto blahoslavenstvo len o obrezaných, alebo aj o neobrezaných? Veď hovoríme: Abrahámovi bola zarátaná viera za spravodlivosť. 10 Ako mu teda bola zarátaná? Keď bol obrezaný, alebo keď bol neobrezaný? Nie keď bol obrezaný, ale keď bol neobrezaný. 11 A znamenie obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný. Tak sa stal otcom všetkých, ktorí veria ako neobrezaní, aby aj im bola zarátaná spravodlivosť, 12 a otcom obrezaných, ktorí sú nielen obrezaní, ale aj kráčajú v stopách viery, ktorú náš otec Abrahám mal ešte ako neobrezaný.
Uskutočnenie prísľubu skrze vieru
13 Veď prisľúbenie, že bude dedičom sveta, nedostal Abrahám a jeho potomstvo skrze zákon, ale na základe spravodlivosti z viery. 14 Lebo ak sú dedičmi tí, čo majú zákon, viera je vyprázdnená a prisľúbenie zmarené. 15 Zákon totiž spôsobuje hnev. Kde však nie je zákon, tam nie je ani priestupok. 16 Preto hovoríme: Je to z viery, aby bolo jasné, že je to z milosti, aby prisľúbenie bolo platné pre celé potomstvo; nielen pre tých, čo sú zo zákona, ale aj pre tých, ktorí žijú podľa Abrahámovej viery. On je otcom nás všetkých 17 - ako je napísané: Ustanovil som ťa za otca mnohých národov - pred Bohom, ktorému uveril, ktorý oživuje mŕtvych a povoláva k jestvovaniu to, čoho niet. 18 Proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov podľa slov: Také veľké bude tvoje potomstvo. 19 Mal skoro sto rokov a videl svoje odumreté telo i odumreté materinské lono Sáry, no predsa neoslabol vo viere. 20 Nezapochyboval v neviere o Božom zasľúbení, ale naopak, stal sa silným vo viere a tak vzdal slávu Bohu. 21 Bol pevne presvedčený, že ten, ktorý dal sľub, môže ho aj splniť. 22 Preto mu to bolo zarátané za spravodlivosť. 23 Nie však iba pre neho bolo napísané, že mu bolo zarátané, 24 ale aj pre nás. Zarátané má byť nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána. 25 On bol vydaný za naše priestupky a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.
Ovocie ospravedlnenia
5
Keď sme teda ospravedlnení z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. 2 Skrze neho sme vierou získali aj prístup k milosti, v ktorej zostávame, a chválime sa nádejou na Božiu slávu. 3 No nielen to, ale chválime sa aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, 4 vytrvalosť k skúsenosti, skúsenosť k nádeji. 5 A nádej neklame, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. 6 Veď Kristus v určenom čase, keď sme boli ešte bezmocní, zomrel za bezbožných. 7 Sotvakto zomrie za spravodlivého, aj keď za dobrého sa azda niekto odhodlá zomrieť. 8 No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. 9 Tým skôr teraz, keď sme boli ospravedlnení jeho krvou, budeme skrze neho zachránení pred hnevom. 10 Ak sme smrťou jeho Syna boli zmierení s Bohom, keď sme boli ešte nepriateľmi, tým skôr budeme zachránení jeho životom po tom, keď sme boli zmierení. 11 A nielen to, ale aj Bohom sa chválime skrze nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz dostali zmierenie.
Adam a Kristus
12 A tak: Cez jedného človeka vošiel do sveta hriech a cez hriech smrť. Takto prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili. 13 Hriech bol totiž vo svete už aj pred zákonom, ale ak niet zákona, hriech sa neráta. 14 Ale smrť vládla od Adama po Mojžiša aj nad tými, ktorí zhrešili iným spôsobom ako Adam. Adam je predobrazom toho, ktorý mal prísť. 15 S darom milosti to však nie je tak ako s previnením. Lebo ak pre previnenie jedného mnohí zomreli, oveľa viac sa v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar z milosti jedného človeka, Ježiša Krista. 16 A s týmto darom to nie je tak ako s tým, čo prišlo skrze jedného, ktorý zhrešil: Súd viedol od jedného pádu k odsúdeniu, ale dar milosti vedie od mnohých priestupkov k ospravedlneniu. 17 Kým pre priestupok jedného zavládla smrť skrze tohto jedného, omnoho skôr tí, čo dostávajú hojnosť milosti a daru spravodlivosti, budú kraľovať v živote skrze jedného, Ježiša Krista. 18 A tak ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak aj spravodlivý skutok jedného priniesol ospravedlnenie všetkých ľudí, teda život. 19 Lebo ako neposlušnosťou jedného človeka sa mnohí stali hriešnikmi, tak aj poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými. 20 Navyše k tomu pristúpil zákon, aby sa rozmohlo previnenie. Kde sa však rozmohol hriech, tam sa ešte väčšmi rozmohla milosť, 21 aby tak, ako hriech začal vládnuť a viedol k smrti, ospravedlnením vládla milosť a viedla k večnému životu skrze Ježiša Krista, nášho Pána.
Mŕtvi pre hriech, živí v Kristovi
6
Čo teda povieme? Máme zotrvať v hriechu, aby sa rozmnožila milosť? 2 Určite nie! Mohli by sme my, ktorí sme zomreli hriechu, v ňom ešte žiť? 3 Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Krista Ježiša, boli sme pokrstení v jeho smrť? 4 Krstom sme teda spolu s ním boli pochovaní v smrti, aby sme tak, ako bol slávou Otca vzkriesený z mŕtvych Kristus, aj my vstúpili na cestu nového života. 5 Ak sme s ním zjednotení v jeho smrti, budeme s ním zjednotení aj vo vzkriesení. 6 Veď vieme, že náš starý človek bol spolu s ním ukrižovaný, aby bolo zneškodnené telo hriechu, aby sme už viac neboli otrokmi hriechu. 7 Lebo kto zomrel, stal sa slobodným od hriechu. 8 Veríme, že ak sme zomreli s Kristom, spolu s ním budeme aj žiť. 9 Veď vieme, že Kristus, vzkriesený z mŕtvych, už viac nezomiera, smrť už viac nad ním nepanuje. 10 Totiž smrťou, ktorou zomrel, zomrel pre hriech raz navždy, ale život, ktorý žije, žije Bohu. 11 Tak aj vy usudzujte, že ste mŕtvi hriechu, ale žijete Bohu v Ježišovi Kristovi. 12 Nech teda nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele. Neposlúchajte jeho žiadosti 13 a neposkytujte hriechu svoje údy ako nástroje nespravodlivosti, ale oddajte sa Bohu ako tí, čo vstali z mŕtvych a žijú, a svoje údy poskytujte Bohu ako nástroje spravodlivosti. 14 Lebo hriech nebude panovať nad vami, veď nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.
Otroci spravodlivosti
15 Čo teda? Máme azda hrešiť, pretože nie sme pod zákonom, ale pod milosťou? Určite nie! 16 Či neviete, že ak sa niekomu oddávate za poslušných otrokov, ste otrokmi toho, koho poslúchate - buď otrokmi hriechu, ktorý vedie k smrti, alebo otrokmi poslušnosti, ktorá vedie k spravodlivosti? 17 Ale vďaka Bohu, že vy, ktorí ste boli otrokmi hriechu, stali ste sa zo srdca poslušnými tomu učeniu, ktoré vám bolo zverené. 18 Boli ste oslobodení od hriechu a stali ste sa otrokmi spravodlivosti. 19 Hovorím ľudským spôsobom pre slabosť vášho tela. Veď ako ste vydávali svoje údy do služby nečistote a neprávosti na páchanie neprávosti, tak teraz vydávajte svoje údy do služby spravodlivosti na posvätenie. 20 Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní od spravodlivosti. 21 Aký osoh ste mali vtedy? Teraz sa za tie veci hanbíte. Lebo ich koncom je smrť. 22 Teraz však, oslobodení od hriechu, stali ste sa otrokmi Boha a máte svoje ovocie na posvätenie a nakoniec večný život. 23 Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Obraz z manželského života
7
Či neviete, bratia - veď hovorím tým, ktorí poznajú zákon -, že zákon panuje nad človekom, kým žije? 2 Vydatá žena je zákonom viazaná k svojmu mužovi, kým je živý. Keď však muž zomrie, žena je oslobodená od zákona, ktorý ju viazal k mužovi. 3 A tak teda ak sa oddá inému mužovi, kým žije jej muž, bude sa nazývať cudzoložnicou. Keď však jej muž zomrie, je slobodná od zákona a nie je cudzoložnicou, ak sa vydá za iného. 4 Tak aj vy, bratia moji, zomreli ste zákonu skrze Kristovo telo, aby ste patrili inému, tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu. 5 Lebo keď sme boli v tele, pôsobili v našich údoch hriešne vášne vyvolané zákonom, aby sme smrti prinášali ovocie. 6 Ale teraz sme boli oslobodení od zákona, pretože sme zomreli tomu, čo nás zväzovalo, takže teraz slúžime novým spôsobom Ducha, a nie starým spôsobom litery.
Hriech v človeku
7 Čo teda povieme? Je zákon hriechom? Určite nie. Ale hriech som nepoznal; poznal som ho len pomocou zákona. Lebo žiadostivosť by som nebol poznal, keby zákon nebol povedal: Nepožiadaš! 8 Hriech sa však chopil príležitosti a skrze prikázanie vzbudil vo mne všelijakú žiadostivosť. Lebo bez zákona je hriech mŕtvy. 9 Ja som kedysi žil bez zákona, ale keď prišlo prikázanie, hriech ožil. 10 Ja som však zomrel a ukázalo sa, že prikázanie, ktoré má viesť k životu, prinieslo mi smrť. 11 Lebo keď sa hriech chopil príležitosti, oklamal ma pomocou prikázania a tým ma usmrtil. 12 A tak zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré. 13 Stalo sa mi to dobré azda príčinou smrti? Určite nie. Ale aby sa hriech ukázal ako hriech, skrze to dobré mi spôsobil smrť, aby tak skrze prikázanie ukázal hriech celú svoju hĺbku hriešnosti. 14 Vieme totiž, že zákon je duchovný. Ale ja som telesný, predaný do otroctva hriechu. 15 Veď ani nerozumiem, čo robím. Nerobím totiž to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. 16 Ak však robím to, čo nechcem, súhlasím s tým, že zákon je dobrý. 17 Potom to však nekonám ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. 18 Viem totiž, že vo mne, teda v mojom tele, neprebýva dobro. Mám vôľu robiť dobro, ale nemám schopnosť uskutočniť ho. 19 Nerobím totiž to dobré, čo chcem, ale konám zlé, čo nechcem. 20 Ak však robím to, čo nechcem, nerobím to ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. 21 Objavujem teda taký zákon, že ak chcem robiť dobro, mám v dosahu len zlo. 22 Lebo podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, 23 ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. 24 Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? 25 Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána. A tak teda ja sám svojím rozumom slúžim Božiemu zákonu, ale telom zákonu hriechu.
Život v Duchu
8
A tak teraz už nejestvuje odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi. 2 Veď zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi ťa oslobodil od zákona hriechu a smrti. 3 Čo bolo nemožné zákonu pre slabosť spôsobenú telom, to vykonal Boh, keď poslal svojho Syna v podobe hriešneho tela a pre hriech odsúdil hriech v tele, 4 aby sa splnila požiadavka zákona v nás, ktorí žijeme nie podľa tela, ale podľa Ducha. 5 Lebo tí, čo žijú podľa tela, myslia na telesné veci, tí, čo žijú podľa Ducha, myslia však na duchovné veci. 6 Lebo zmýšľanie tela vedie k smrti, zmýšľanie Ducha však vedie k životu a pokoju. 7 Pretože zmýšľanie tela je nepriateľstvom voči Bohu - nepodrobuje sa totiž Božiemu zákonu; veď sa ani nemôže. 8 Tí, čo žijú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu. 9 No vy nežijete telesne, ale duchovne, ak vo vás prebýva Boží Duch. Ale ak niekto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho. 10 Ak však je Kristus vo vás, telo je mŕtve pre hriech, ale Duch je život pre spravodlivosť. 11 Ak teda vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, tak ten, ktorý vzkriesil Krista z mŕtvych, oživí aj vaše smrteľné telá svojím Duchom, ktorý prebýva vo vás. 12 Tak teda, bratia, sme dlžní, ale nie sami sebe, aby sme museli žiť podľa tela, 13 lebo ak žijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť. 14 Lebo všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia. 15 Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče. 16 Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti. 17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia, aby sme, ak spolu trpíme, boli spolu aj oslávení.
Budúca sláva
18 Usudzujem totiž, že utrpenia terajšieho času sa nedajú ani porovnať s budúcou slávou, ktorá sa má na nás zjaviť. 19 Lebo stvorenstvo túžobne očakáva zjavenie Božích synov. 20 Stvorenstvo nebolo totiž podrobené pominuteľnosti dobrovoľne, ale skrze toho, ktorý ho podrobil. Trvá však nádej, 21 že aj samo stvorenstvo bude oslobodené z otroctva skazy do slobody a slávy Božích detí. 22 Vieme totiž, že všetko stvorenstvo až podnes spoločne vzdychá a spoločne trpí pôrodné bolesti. 23 A nielen ono, ale aj my sami, ktorí máme Ducha ako preddavok Božích darov, aj my vnútri vzdycháme a očakávame synovstvo, vykúpenie svojho tela. 24 Lebo v nádeji sme boli spasení. Ale nádej, na ktorú možno pozerať, nie je nádejou. Veď či niekto dúfa v to, čo vidí? 25 Ak však dúfame v to, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame. 26 Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi. 27 Ale ten, čo skúma srdcia, pozná úmysel Ducha, lebo sa prihovára za svätých tak, ako chce Boh. 28 Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia. 29 Lebo ktorých vopred poznal, tých aj predurčil, aby boli podobní obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. 30 A tých, čo predurčil, tých aj povolal, a tých, čo povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.
Božia láska
31 Čo k tomu dodať? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? 32 Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko? 33 Kto bude žalovať na Božích vyvolených? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. 34 Kto ich odsúdi? Je to Ježiš Kristus, ktorý zomrel, ba čo viac, bol vzkriesený z mŕtvych, je po Božej pravici a prihovára sa za nás. 35 Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? 36 Ako je napísané: Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. 37 Toto všetko však víťazne prekonávame skrze toho, ktorý si nás zamiloval. 38 Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, 39 ani to, čo je vysoko, ani to, čo je hlboko, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Božie vyvolenie Izraela
9
Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem a dosvedčuje mi to moje svedomie v Duchu Svätom, 2 že mám veľký žiaľ a neprestajnú bolesť v srdci. 3 Želal by som si totiž byť sám prekliaty a odlúčený od Krista pre mojich bratov, mojich príbuzných podľa tela. 4 Sú to Izraeliti, im patrí synovstvo aj sláva, aj zmluvy, im bol daný zákon aj bohoslužba, aj prisľúbenia. 5 Ich sú otcovia a z nich pochádza podľa tela Kristus, ktorý je nad všetkými, Boh požehnaný na veky. Amen. 6 To však neznamená, že Božie slovo stratilo účinnosť. Veď nie všetci, ktorí sú z Izraela, sú Izrael. 7 Ani deťmi nie sú všetci len preto, že sú potomstvom Abraháma, ale: Podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo. 8 To znamená, že Božími deťmi nie sú deti tela, ale za potomstvo sa pokladajú deti prisľúbenia. 9 Lebo toto je slovo prisľúbenia: O tomto čase prídem a Sára bude mať syna. 10 Tak to bolo nielen pri nej, ale aj pri Rebeke, ktorá počala od jedného muža, od nášho otca Izáka. 11 Veď keď sa deti ešte ani nenarodili a neurobili nič dobré ani zlé - aby zostalo v platnosti Božie vyvolenie, o ktorom bolo vopred rozhodnuté, 12 ktoré nezávisí od skutkov, ale od vôle toho, kto povoláva -, bolo jej povedané: Starší bude slúžiť mladšiemu, 13 ako je napísané: Jákoba som miloval, ale Ezáva som nenávidel. 14 Čo teda povieme? Či nie je u Boha nespravodlivosť? Určite nie. 15 Lebo Mojžišovi hovorí: Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam, a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam. 16 A tak teda nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva. 17 Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi. 18 A tak sa teda zmilúva, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce.
Boží hnev a milosrdenstvo
19 Povieš mi azda: Tak prečo ešte karhá? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli? 20 Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Vari povie výtvor tvorcovi: Prečo si ma takto urobil? 21 Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na podradný? 22 A čo potom, ak Boh, ktorý chce ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, znášal s veľkou trpezlivosťou nádoby hnevu pripravené na záhubu, 23 aby dal poznať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu - 24 na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov. 25 Tak hovorí aj u Ozeáša: Svojím ľudom budem volať tých, čo neboli mojím ľudom, a ako milovanú tú, čo nebola milovaná.
26 A stane sa, že tam, kde sa im hovorilo: Vy nie ste môj ľud, tam sa budú volať synmi živého Boha. 27 A Izaiáš volá nad Izraelom: Aj keby synov Izraela bolo toľko, koľko je morského piesku, zachránený bude zvyšok. 28 Lebo Pán bude konať na zemi tak, že úplne a rýchlo uskutoční svoje slovo. 29 Tak predpovedal aj Izaiáš: Keby nám Pán zástupov nebol nechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma a podobali by sme sa Gomore.
Izrael a evanjelium
30 Čo teda povieme? Pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, no spravodlivosť z viery; 31 ale Izrael, ktorý sa usiloval o zákon spravodlivosti, nedospel k zákonu. 32 Prečo? Pretože nevychádzal z viery, ale akoby zo skutkov. Potkli sa o kameň pohoršenia, 33 ako je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia,
ale kto verí v neho, nebude zahanbený.
10
Bratia, túžba môjho srdca a prosba k Bohu za nich je, aby boli spasení. 2 Veď im môžem dosvedčiť, že sú plní horlivosti za Boha, ale bez pravého poznania. 3 Pretože nepoznajú Božiu spravodlivosť a usilujú sa uplatniť svoju spravodlivosť, nepodrobili sa Božej spravodlivosti. 4 Veď cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí.
Spasenie pre všetkých
5 Mojžiš totiž o spravodlivosti zo zákona píše: Človek, ktorý koná tieto veci, bude z nich žiť. 6 No spravodlivosť z viery hovorí takto: Nehovor vo svojom srdci: Kto vystúpi do neba? - aby priviedol Krista dolu -, 7 ani nehovor: Kto zostúpi do priepasti? - aby vyviedol Krista spomedzi mŕtvych. 8 Čo teda hovorí? Blízko teba je Slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci, to znamená slovo viery, ktoré hlásame. 9 Pretože ak svojimi ústami vyznáš Ježiša ako Pána a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. 10 Lebo srdcom veríme v spravodlivosť, ale ústami vyznávame spásu. 11 Písmo totiž hovorí: Nikto, kto verí v neho, nebude zahanbený. 12 Niet teda rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pánom všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú. 13 Veď každý, kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený. 14 Ako však budú vzývať toho, v ktorého neuverili? Ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? 15 Ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké krásne sú nohy tých, ktorí prinášajú radostnú zvesť o dobrých veciach. 16 Ale nie všetci poslúchali evanjelium. Izaiáš totiž hovorí: Pane, kto uveril nášmu posolstvu? 17 Teda viera je z počutia, počutie však skrze Kristovo slovo. 18 Ale pýtam sa: Či nepočuli? Ale áno: Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a po okraje sveta ich slová. 19 Pýtam sa teda: Azda to Izrael nepochopil? Už v Mojžišovi sa hovorí: Ja vzbudím vašu žiarlivosť voči tým, ktorí nie sú národom, vyvolám váš hnev voči nerozumnému národu. 20 Izaiáš sa odvažuje povedať: Dal som sa nájsť tým, čo ma nehľadali, dal som sa poznať tým, čo sa na mňa nepýtali. 21 No Izraelu hovorí: Celý deň som vystieral ruky k neposlušnému a vzdorovitému ľudu.
Zvyšok Izraela
11
Pýtam sa teda: Či Boh zavrhol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Izraelita z Abrahámovho potomstva z Benjamínovho kmeňa. 2 Boh nezavrhol svoj ľud, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi, ako sa žaluje Bohu na Izrael? 3 Pane, pozabíjali tvojich prorokov, tvoje oltáre zbúrali a ostal som len ja sám - a striehnu na môj život. 4 Ale čo mu odpovedá Boh? Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli koleno pred Baalom. 5 Takto aj v tomto čase jestvuje zvyšok vyvolený z milosti. 6 Ak však z milosti, tak už nie zo skutkov, veď inak by milosť už nebola milosťou. 7 Čo teda? Izrael nedosiahol, čo hľadal, ale dosiahol to iba vyvolený zvyšok. Ostatní však zostali zatvrdení, 8 ako je napísané: Boh im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli - až do dnešného dňa. 9 A Dávid hovorí: Nech sa im ich stôl stane osídlom a pascou, príčinou pádu a odplatou, 10 nech sa im zatemnia oči, aby nevideli, a ich chrbát navždy zhrb!
Spása pohanov
11 Pýtam sa teda: Vari sa tak potkli, aby padli? Určite nie. Ale pre ich poklesok prišla spása pre pohanov, aby sa v nich vyvolala žiarlivosť. 12 Ak sa však ich poklesok stal bohatstvom pre svet a ich previnenie bohatstvom pre pohanov, o čo viac ich plnosť. 13 Vám pohanom však hovorím: Pretože som apoštolom pohanov, robím česť svojej službe, 14 aby som nejako vyvolal žiarlivosť u svojich pokrvných a zachránil niektorých z nich. 15 Veď ak ich zavrhnutie znamenalo zmierenie sveta s Bohom, čím bude ich prijatie, ak nie prechodom zo smrti do života? 16 Ak je však prvotina svätá, potom je aj cesto. A ak je koreň svätý, potom sú aj vetvy. 17 Ak však niektoré ratolesti boli vylomené, a ty, divá oliva, bol si zaštepený medzi tie ostatné a stal si sa účastníkom koreňa olivy, ktorý dáva miazgu, 18 nevychvaľuj sa nad ratolesti. Ak sa však vychvaľuješ, uvedom si, že nie ty nesieš koreň, ale koreň nesie teba. 19 Povieš teda: Ratolesti boli vylomené, aby som ja bol zaštepený. 20 Dobre, pre nevieru boli vylomené, ale ty stojíš za pomoci viery. Nenamýšľaj si, ale sa boj! 21 Lebo ak Boh neušetril prirodzené ratolesti, neušetrí ani teba. 22 Uvedom si teda dobrotu a prísnosť Božiu, prísnosť voči tým, čo padli, ale dobrotu Božiu voči tebe, ak zotrváš v tej dobrote, lebo inak budeš aj ty odseknutý. 23 Ale oni, ak nezotrvajú v neviere, budú vštepení. Boh totiž má moc znova ich vštepiť. 24 Veď ak si bol ty odťatý z planej olivy od prirodzenosti a bol si proti prirodzenosti zaštepený do dobrej olivy, o čo skôr budú do vlastnej olivy zaštepení tí, čo k nej patria podľa prirodzenosti.
Obnovenie Izraela
25 Nechcem totiž, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo - aby ste neboli múdri sami pre seba -, že časť Izraela sa zatvrdila dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov 26 a takto bude celý Izrael spasený, ako je napísané: Zo Siona príde vysloboditeľ, odvráti bezbožnosť od Jákoba. 27 A toto bude moja zmluva pre nich, keď odstránim ich hriechy. 28 Vzhľadom na evanjelium sú nepriateľmi kvôli vám, ale podľa vyvolenia sú milovaní kvôli otcom. 29 Veď neodvolateľné sú Božie dary milosti a povolanie. 30 Lebo tak, ako ste vy kedysi neposlúchali Boha, ale teraz ste dosiahli milosrdenstvo pre ich neposlušnosť, 31 tak aj títo teraz upadli do neposlušnosti, aby sa vám dostalo milosrdenstvo, aby aj oni dosiahli milosrdenstvo. 32 Boh totiž všetkých spolu uzavrel do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zľutoval. 33 Ó, hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a poznania! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a aké nevyspytateľné jeho cesty. 34 Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? 35 Alebo kto mu vopred niečo dal, aby mu to musel vrátiť? 36 Veď od neho, prostredníctvom neho a pre neho je všetko, jemu sláva na veky. Amen.
Nový život v Kristovi
12
Povzbudzujem vás teda, bratia, pre Božie milosrdenstvo, aby ste prinášali svoje telo ako živú, svätú, Bohu príjemnú obetu, ako svoju duchovnú službu Bohu. 2 A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo mu je príjemné, čo je dokonalé. 3 Mocou milosti, ktorá mi bola daná, každému z vás hovorím, aby si nemyslel o sebe viac, ako treba, ale aby o sebe zmýšľal skromne, podľa toho, akú mieru viery každému udelil Boh. 4 Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, 5 tak sme mnohí jedno telo v Kristovi, ale jednotlivo sme si navzájom údmi. 6 Máme však rozličné dary podľa milosti, ktorá nám bola daná. Ak má niekto dar proroctva, nech je v súlade s vierou, 7 ak má niekto dar služby, nech slúži, ak má niekto dar vyučovania, nech vyučuje. 8 Kto má dar napomínania, nech napomína. Kto dáva, nech dáva úprimne. Kto je predstavený, nech koná horlivo. Kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí s radosťou.
Pravidlá kresťanského života
9 Láska nech je nepokrytecká. Sprotivte si zlo, pridŕžajte sa dobra. 10 Buďte si navzájom oddaní v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti. 11 Nebuďte leniví v horlivosti. Dajte sa rozohňovať Duchom. Slúžte Pánovi. 12 Radujte sa v nádeji. V súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. 13 Majte účasť na potrebách svätých. Voči cudzím buďte pohostinní. 14 Dobrorečte tým, ktorí vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte. 15 Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi. 16 Buďte navzájom jednej mysle. Nebuďte namyslení, ale majte porozumenie pre nízko postavených. Nebuďte múdri sami pre seba. 17 Nikomu neodplácajte zlom za zlé. Usilujte sa o to, čo je dobré v očiach všetkých ľudí. 18 Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. 19 Milovaní, nepomstite sa sami, ale dajte miesto hnevu. Veď je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím, hovorí Pán. 20 Naopak, ak je tvoj nepriateľ hladný, daj mu jesť, ak je smädný, daj mu piť. Lebo keď toto urobíš, žeravé uhlie mu zhrnieš na hlavu. 21 Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé.
Poslušnosť vrchnosti
13
Každý nech sa podriadi vrchnosti. Lebo niet vrchnosti, ak len nie od Boha, a tie, ktoré sú, ustanovil Boh. 2 A tak kto sa stavia proti vrchnosti, protiví sa Božiemu ustanoveniu, a tí, čo sa protivia, priťahujú si odsúdenie. 3 Predstavených sa netreba báť pre dobrý skutok, ale pre zlý. Chceš sa nebáť vrchnosti? Konaj dobro a budeš mať od nej pochvalu. 4 Ona je totiž Božím služobníkom, na tvoje dobro. Ale ak robíš zle, boj sa, lebo nie nadarmo nosí meč. Je totiž Božím služobníkom, pomstiteľom, vykonávateľom jeho hnevu proti tomu, kto robí zle. 5 Preto sa jej treba podriadiť nielen pre hnev, ale aj pre svedomie. 6 Aj preto totiž platíte dane, lebo oni sú Boží služobníci a venujú sa práve tejto úlohe. 7 Dávajte každému, čo ste povinní: Komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť.
Bratská láska
8 Nikomu nebuďte nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali, lebo kto miluje blížneho, naplnil zákon. 9 Veď prikázania: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nepožiadaš a ak je nejaké iné prikázanie, sú zhrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. 10 Láska blížnemu nerobí zle. Naplnení zákona je teda láska.
Blízkosť Kristovho dňa
11 A toto robte, veď viete, aký je čas, že už nastala hodina, aby ste sa prebudili zo spánku. Teraz je totiž naša spása bližšie, ako keď sme uverili. 12 Noc pokročila a deň sa priblížil. Vyzlečme teda skutky tmy a oblečme si výzbroj svetla. 13 Kráčajme slušne ako vo dne, nie v obžerstve a opilstve, nie v smilstve a bezuzdnosti, nie v hádkach a závisti. 14 Ale oblečte sa v Pána Ježiša Krista a nevyhovujte telu, aby ste neprepadli žiadostiam.
Neodsudzuj svojho brata
14
Prijímajte slabého vo viere medzi seba, ale nehádajte sa pre názory. 2 Jeden verí, že môže jesť všetko, slabý však je zeleninu. 3 Ten, kto je, nech neopovrhuje tým, kto neje, kto však neje, nech neodsudzuje toho, kto je, veď Boh ho prijal. 4 Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On s vlastným pánom stojí alebo padá. Bude však stáť, lebo Pán ho môže postaviť. 5 Niekto pokladá určitý deň za dôležitejší ako iný, druhý hodnotí každý deň rovnako. Každý nech je úplne presvedčený o svojom presvedčení. 6 Kto zachováva určitý deň, zachováva ho pre Pána. Kto je, robí to na česť Pána, lebo ďakuje Bohu, a kto neje, robí to tiež na česť Pánovi, lebo aj on ďakuje Bohu. 7 Lebo nikto z nás nežije sebe samému a nikto sebe samému neumiera. 8 Ak totiž žijeme, žijeme Pánovi, ak umierame, umierame Pánovi, a tak či žijeme, či umierame, patríme Pánovi. 9 Veď preto Kristus zomrel a ožil, aby panoval aj nad mŕtvymi, aj nad živými. 10 Ale ty, prečo odsudzuješ svojho brata? Alebo ty, prečo opovrhuješ svojím bratom? Všetci sa totiž postavíme pred Božiu súdnu stolicu. 11 Lebo je napísané: Ako že žijem, hovorí Pán, predo mnou sa zohne každé koleno, každý jazyk bude vyznávať Boha. 12 A tak teda každý z nás vydá Bohu počet za seba.
Nepohoršuj svojho brata
13 A tak nesúďme sa navzájom. Ale radšej usudzujte, ako bratovi nedať príčinu urážať alebo pohoršovať sa. 14 Viem a som presvedčený v Pánovi Ježišovi, že samo osebe nič nie je nečisté; len tomu, kto pokladá niečo za nečisté, je to nečisté. 15 Ak je tvoj brat zarmútený pre pokrm, už nekonáš podľa lásky. Nezahub svojím pokrmom toho, za ktorého zomrel Kristus. 16 Nech teda vaše dobro nie je vystavené potupe. 17 Veď Božie kráľovstvo nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. 18 Kto takto slúži Kristovi, je príjemný Bohu a ľudia ho uznávajú. 19 Usilujme sa preto o to, čo slúži pokoju a vzájomnému budovaniu. 20 Nerúcaj Božie dielo pre pokrm. Všetko je síce čisté, zlé však je, keď niekto pohoršuje druhého tým, čo požíva. 21 Dobre je nejesť mäso, nepiť víno, nerobiť nič, čo uráža tvojho brata. 22 Vieru, ktorú máš, maj v sebe pred Bohom. Blahoslavený, kto seba samého neodsudzuje za to, čo pokladá za správne. 23 Kto však má pochybnosti, keď niečo je, je odsúdený, lebo to nekoná z viery. A všetko, čo nie je z viery, je hriech.
Treba sa páčiť blížnemu, nie sebe
15
My silní sme povinní znášať slabosti slabých, a nie páčiť sa sebe samým. 2 Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a na budovanie. 3 Lebo ani Kristus nehľadal, čo by sa páčilo jemu samému, ale ako je napísané: Na mňa padlo hanobenie tých, ktorí hanobia teba. 4 Veď čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme pre trpezlivosť a útechu z Písem mali nádej. 5 Nech vám Boh trpezlivosti a útechy dá o sebe navzájom zmýšľať podľa Krista Ježiša, 6 aby ste jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.
Evanjelium pre Židov i pre pohanov
7 Preto sa navzájom prijímajte, ako vás aj Kristus prijal na Božiu slávu. 8 Hovorím totiž, že Kristus sa pre Božiu pravdu stal služobníkom obrezaných, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom 9 a aby pohania za milosrdenstvo oslavovali Boha, ako je napísané: Preto ťa budem chváliť medzi pohanmi, ospevovať budem tvoje meno. 10 A opäť hovorí: Pohania, radujte sa s jeho ľudom! 11 A opäť: Chváľte Pána, všetky národy a oslavujte ho, všetci ľudia! 12 A inde zasa Izaiáš hovorí: Bude výhonok z koreňa Izaja a v toho, ktorý povstane vládnuť nad pohanmi, budú dúfať pohania. 13 Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sa vaša nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého.
Pavlovo misijné poslanie
14 Bratia moji, ja sám som presvedčený o vás, že aj vy ste plní dobroty, že ste naplnení všetkým poznaním, schopní navzájom sa napomínať. 15 Písal som vám však trochu smelšie, lebo som vám chcel znova pripomenúť niektoré veci, a to skrze milosť danú mi od Boha, 16 aby som bol služobníkom Ježiša Krista pre pohanov, aby som ako kňaz slúžil Božiemu evanjeliu, aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou Duchom Svätým. 17 Chválim sa teda v Ježišovi Kristovi tým, čo konám pre Boha. 18 Neodvážil by som sa totiž hovoriť o niečom, čo by nevykonal Kristus cezo mňa slovom a skutkom, 19 mocou znamení a divov, mocou Božieho Ducha, aby pohania prijali evanjelium. Tak som, počnúc od Jeruzalema a okolia až po Ilýriu, naplnil všetko Kristovým evanjeliom. 20 A tak sa usilujem ohlasovať evanjelium nie tam, kde Kristovo meno bolo už známe, aby som nebudoval na cudzom základe, 21 ale ako je napísané: Uvidia tí, ktorým o ňom nebolo nič zvestované, a porozumejú tí, ktorí nepočuli.
Pavlov plán navštíviť Rím
22 Preto sa mi postavilo do cesty mnoho prekážok, keď som chcel prísť k vám. 23 Teraz však už v týchto krajoch nie je pre mňa nijaké voľné pole a už mnoho rokov túžim prísť k vám, 24 keď budem cestovať do Hispánie. Dúfam totiž, že vás uvidím, keď budem prechádzať cez vaše mesto, a že ma vychystáte na cestu, keď najprv medzi vami trocha pookrejem. 25 Teraz však idem do Jeruzalema, čím konám službu svätým. 26 Macedónsko a Achájsko sa totiž rozhodli urobiť zbierku pre chudobných medzi svätými v Jeruzaleme. 27 Rozhodli sa tak, lebo sú ich dlžníkmi. Ak sa pohania stali účastnými na ich duchovných hodnotách, povinní sú poslúžiť im hmotnými hodnotami. 28 Keď teda toto vykonám a keď im odovzdám zapečatený výnos zbierky, odídem cez vaše mesto do Hispánie. 29 Viem však, že keď prídem k vám, prídem s plnosťou Kristovho požehnania. 30 Skrze nášho Pána Ježiša Krista a skrze lásku Ducha vás prosím, bratia, aby ste spolu so mnou zápasili v modlitbách za mňa pred Bohom, 31 aby som bol vytrhnutý z rúk neposlušných v Judsku a aby moju službu pre Jeruzalem svätí vďačne prijali; 32 aby som z Božej vôle s radosťou prišiel k vám a aby som si medzi vami odpočinul. 33 A Boh pokoja nech je so všetkými vami. Amen.
Osobné pozdravy
16
Odporúčam vám našu sestru Fébu, ktorá je aj diakonkou cirkvi v Kenchreách, 2 aby ste ju prijali v Pánovi, ako je hodné svätých, a aby ste jej pomáhali v každej veci, v ktorej by vás potrebovala; veď ona pomáhala mnohým, i mne samému. 3 Pozdravujte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovníkov v Ježišovi Kristovi. 4 Oni pre môj život nastavili svoj život. Vďačný som im nielen ja, ale aj všetky cirkvi z pohanov. 5 Pozdravujte aj cirkev v ich dome. Pozdravujte aj môjho milého Epaineta, ktorý je prvotinou provincie Ázie pre Krista. 6 Pozdravujte Máriu, ktorá pre vás mnoho a namáhavo pracovala. 7 Pozdravte Andronika a Júnia, mojich krajanov a spoluväzňov, ktorí sú známi medzi apoštolmi a už predo mnou uverili v Krista. 8 Pozdravujte Ampliata, môjho milovaného v Pánovi. 9 Pozdravujte Urbana, nášho spolupracovníka v Kristovi, a môjho milovaného Stachya. 10 Pozdravujte Apella, ktorý sa osvedčil v Kristovi. Pozdravujte tých, čo sú u Aristobula. 11 Pozdravujte môjho krajana Heródióna. Pozdravujte tých, čo sú u Narkisa, ktorí sa priznávajú k Pánovi. 12 Pozdravujte Tryfainu a Tryfósu, ktoré namáhavo pracujú pre Pána. Pozdravujte milovanú Persidu, ktorá sa veľa a ťažko napracovala v Pánovi. 13 Pozdravujte Rúfa, vyvoleného v Pánovi, a jeho matku, ktorá je aj mojou matkou. 14 Pozdravujte Asynkrita, Flegonta, Hermesa, Patroba, Hermasa a bratov, ktorí sú s nimi. 15 Pozdravujte Filológa a Júliu, Nerea a jeho sestru, Olympa a všetkých svätých, ktorí sú s nimi. 16 Pozdravujte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetky Kristove cirkvi. 17 Napomínam vás však, bratia, aby ste sa mali na pozore pred tými, ktorí vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v rozpore s učením, ktoré ste sa naučili. Odvráťte sa od nich! 18 Veď takíto ľudia neslúžia Kristovi, nášmu Pánovi, ale svojmu bruchu a svojimi krásnymi a lichotivými rečami zvádzajú srdcia dôverčivých ľudí. 19 Veď správa o vašej poslušnosti sa dostala k všetkým. Preto sa z vás radujem a želám si, aby ste boli múdri na dobré, ale neprístupní zlému. 20 Boh pokoja čoskoro uvrhne satana pod vaše nohy. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami. 21 Pozdravuje vás Timotej, môj spolupracovník, i Lucius, Jasón a Sósipatros, moji krajania. 22 Pozdravujem vás v Pánovi ja, Tercius, ktorý som napísal tento list. 23 Pozdravuje vás Gájus, hostiteľ môj i celej cirkvi. Pozdravuje vás Erastus, mestský šafár, a brat Kvartus.
Doxológia
25 Sláva tomu, ktorý vás môže utvrdiť podľa môjho evanjelia a podľa posolstva o Ježišovi Kristovi, podľa zjavenia tajomstva, ktoré nebolo od večných čias vyslovené, 26 ale teraz sa stalo skrze prorocké Písma zjavným a známym podľa príkazu večného Boha, aby všetky národy poslušne prijali vieru, 27 jemu jedinému, múdremu Bohu, skrze Ježiša Krista naveky. Amen.